Podobným výrokom od Vladimíra Mečiara sme sa zaoberali už po marcovom rozhovore. Mečiar hovorí o financovaní pobytu hlavného svedka - Oskara Fegyveresa v zahraničí. Jeho tvrdenia však neboli zatiaľ podložené dôkazmi. Oskar Fegyveres, bývalý príslušník SIS, sa v septembri 1995 priznal,...

Je pravdou, že Michal Kováč udelil milosť korunnému svedkovi kauzy - Oskárovi Fegyveresovi. Ostatné tvrdenia však nie je možné s istotou overiť. Fegyveres priznal, že istú sumu peňazí obdržal, no nejednalo sa o milión šilingov. O tom či mu peniaze odnášal Remiáš nie je zmienka. Kvôli absencii a neje...

Vo vyšetrovaní prípadu zavlečenia Michala Kováča ml. sa vystriedali traja vyšetrovatelia – Jaroslav Šimunič, Peter Vačok a Jozef Číž. Vačok bol odvolaný prokurátorom, pričom podnetom mali byť trestné oznámenia podané I. Lexom a V. Mečiarom. Mečiar sa o nutnosti jeho odvolania vyjadroval aj na verejn...

Vyšetrovanie skutkov, na ktoré bola vyhlásená amnestia prebiehalo podľa nami zistenej chronológie aj po vyhlásení amnestií Vladimírom Mečiarom, najmä na základe vypustení týchto amnestií rozhodnutím Mikuláša Dzurindu. Výrok hodnotíme ako pravdivý.Po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Ková...

Jaroslav Svěchota a Dezider Kóňa boli pracovníkmi SIS, ktorí boli priamo či nepriamo spojení s kauzou unesenia prezidentovho syna, Michala Kováča ml. V tom období bol Svěchota šéfom kontrarozviedky SIS až do odchodu Ivana Lexu, Kóňa príslušníkom SIS. Skutočnosť, či boli úmyseľne dosadení na konkrétn...

Telefónny rozhovor medzi bývalým riaditeľom SIS Ivanom Lexom a bývalým ministrom vnútra Ľudovítom Hudekom je voľne dostupný na niekoľkých portáloch. SIS sa po zverejnení nahrávky síce poprela pravosť, ale iné zdroje nič podobné neuvádzajú. Keďže išlo o popretie pravosti nahrávky, ktorá sa týkala ria...

Po zavlečení Michala Kováča ml. do Rakúska, ktoré sa odohralo 31.augusta roku 1995, sa koncom septembra začalo vyšetrovanie v rámci ktorého sa príslušník SIS Oskar Fegyveres priznal, že sa nevedome podieľal na zavlečení prezidentovho syna. Práve jeho svedectvo sa stalo rozhodujúcim v tejto kauze. Ná...

Ústavný súd Slovenskej republiky je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý patrí na základe deľby moci do moci súdnej. Podľa článku 130 návrh na začatie konania môže podať "najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky" ale taktiež aj prezident alebo vláda SR. Okrem toho ...

Je pravdou, že konanie pred ústavným súdom do ostatnej novely ústavy začínalo jedine na návrh. Avšak práve spomínanou novelou mu bola zverená právomoc preskúmať uznesenie NR SR vo veci zrušenia individuálnej milosti alebo amnestie. Navyše, nie je správne ani vyjadrenie Mečiara, že ústavný súd "musí"...

Pravdou síce je, že ústavný súd nedostal návrh na začatie konania v pravom zmysle slova, ale bola mu ústavným zákonom zverená právomoc posudzovať ústavnosť uznesenia NR SR v prípade zrušenia individuálnej milosti či amnestie prezidenta republiky. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. 30. marca...

Právomoci prezidenta sa počas nezvolenia prezidenta alebo jeho neschopnosti vykonávať funkciu vždy delili medzi vládu, resp. jej predsedu a predsedu národnej rady. Takže nikdy nepatrili iba exekutíve. Líšili sa však právomoci, ktoré im boli pridelené. Výrok hodnotíme ako pravdivý. Rozdeľovanie ...

Na tento argument bývalého predsedu vlády Mečiara reaguje samotný Ústavný súd SR tým, že poukazuje na skutočnosť, že zrušenie amnestií v súčasnom právnom stave nie je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ESĽP o amnestii. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „...

Na základe rozhodnutia Ústavného súdu z 21. mája 1997 je 4. otázka referenda z roku 1997, v ktorej sa mali voliči vyjadriť či súhlasia s priamou voľbou prezidenta SR, nie protiústavná, ale bez (želaných) právnych účinkov. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci. Ide o referendum z roku ...

Hoci na Slovensku okolo "Mečiarových amnestii" a možnosti (a ochoty) ich zrušenia panovali rôzne názory a pohľady (nielen) právnikov, tak vyjadrenie bývalého premiéra, Vladimíra Mečiara, nemožno považovať za pravdivé. Ústavodarca totiž doplnil Ústavu SR v zmysle právomoci zrušiť amnestiu prezid...

Po voľbách do Národnej rady v roku 1998 naozaj vznikla široká vládna koalícia strán, ktorých hlavným cieľom bolo nahradenie vlády Vladimíra Mečiara. Okrem HZDS však v opozícii skončila aj SNS, strana Jána Slotu bola totiž dovtedy koaličným partnerom HZDS. "Nepriaznivé informácie", vrátane odkazu Mad...

Ústavný súd potvrdil ústavnosť uznesenia o zrušení Mečiarových amnestií dňa 31.5. 2017. Urobil tak na podklade ústavného zákona, ktorá zveruje právomoc jednak NR SR a jednak Ústavnému súdu SR pri zrušení amnestií či individuálnej milosti prezidenta pre ich rozpor s princípmi demokracie a právneho št...

Slovenská informačná služba síce pracuje na princípe utajenia, avšak Vladimír Mečiar ako predseda vlády mal prístup k všetkým jej informáciám, vrátane operatívy, na základe zákona o SIS. Predseda Bezpečnostnej rady SR (ktorým je predseda vlády) môže tiež podľa tohto zákona rozhodnúť, či in...

V štatúte Bezpečnostnej rady štátu je definované, že je poradným, iniciatívnym a koordinačným orgánom vlády SR. Najstaršie uznesenie z Bezpečnostnej rady SR pochádza z roku 2011. Najstarší záznam z rokovania je zo septembra 2002. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný, nakoľko archív Bezpečnostn...

...

Reč je o vyšetrovaní zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny dňa 31. augusta 1995, zo zapletenia do ktorého je podozrivý vtedajší premiér a zastupujúci prezident Vladimír Mečiar, ktorý v marci 1998 udelil amnestie na akékoľvek trestné stíhanie za trestné činy a pre podozrenia z trestných činov...

Článok 46 cituje správne, spomína ho v kontexte vyhlásenia premiéra, že rozhodnutie vo veci amnestii je konečné a nemožno sa ho domáhať, čo je však podľa Mečiara porušením tohto článku Ústavy SR, podľa ktorého sa môže občan obrátiť na súd a dovolávať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia, podľa ktor...