Vladimír Mečiar
ĽS-HZDS
Ak Ústavný súd rozhodne v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva, jeho rozhodnutie nie je právne platné. Treba ho najprv dať do súladu s týmto a rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré tu mám hovorí o nezlučiteľnosti takéhoto postupu a nezrušiteľnosti.
Amnestie Vladimíra Meciara - 12.06.2017
Na tento argument bývalého predsedu vlády Mečiara reaguje samotný Ústavný súd SR tým, že poukazuje na skutočnosť, že zrušenie amnestií v súčasnom právnom stave nie je v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ESĽP o amnestii. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Európsky súd pre ľudské práva judikoval (24. septembra 2008), že Slovensko porušilo Lexove právo na slobodu pohybu, keď ho držalo od 15. apríla do 19. júla 1999 pre kauzu únosu Michala Kováča mladšieho vo väzbe. Súd sa nezaoberal Lexovou vinou alebo nevinou a hlavný odkaz jeho rozsudku bol, že už raz udelené amnestie nie je možné podľa nášho právneho poriadku zrušiť.
"Európsky súd odkázal na článok 2 odsek 2 ústavy, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy a v jej medziach. Európsky súd tiež uviedol, že v ústave nie sú ustanovenia povoľujúce zrušenie amnestie." Povedala vtedy denníku SME Marica Pirošíková, ktorá Slovensko pred Európskym súdom zastupovala.
Odvtedy sa však Ústava SR novelizovala ústavným zákonom 71/2017 z 30. marca 2017, ktorým NRSR dostala kompetenciu rozhodnutia prezidenta o amnestii rušiť a ÚS SR získal právomoc posúdiť súlad takéhoto zrušenia s Ústavou SR.
Za najdôležitejšiu informáciu v kontexte Mečiarovho výroku považujeme rozhodnutie pléna Ústavného súdu SR zo dňa 31. mája 2017 vo veci tzv. "Mečiarových amnestií," kde súd uvádza: "Ústavný súd reflektuje doterajší postoj Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k otázke prípadného zrušenia amnestie alebo milosti, ale zároveň konštatuje, že zo žiadneho rozhodnutia ESĽP nevyplýva nemožnosť právneho prieskumu rozhodnutia o amnestii alebo milosti a zvlášť nie takého rozhodnutia o ich zrušení, ktoré bolo vydané na základe ústavou ustanovenej právomoci a zákonom ustanoveným spôsobom."
"Novelizácia Ústavy Slovenskej republiky vykonaná ústavným zákonom č. 71/2017 Z. z. a na jej základe prijaté uznesenie národnej rady č. 570 z 5. apríla 2017 vytvorili novú právnu situáciu, v rámci ktorej sú už prekonané právne názory vyslovené v uzneseniach ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 30/99 z 28. júna 1999 a sp. zn. I. ÚS 48/97 z 20. decembra 1999, z ktorých vychádzal ESĽP pri rozhodovaní vo veci Lexa proti Slovenskej republike."
Pre úplnosť dodávame, že bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby Ivan Lexa sa chce po zrušení Mečiarových amnestií obrátiť na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu a namietať na ňom nezákonnosť svojho trestného stíhania. Vo všeobecnosti platí, že podať sťažnosť sa na Európsky súd pre ľudské práva dá, až po vyčerpaní všetkých vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Podobne sa pre Denník N vyjadril aj ústavný právnik Mazák: „Deň po definitívnom zrušení Mečiarových amnestií uvažovať o sťažnosti na ESĽP je, mierne povedané, trochu predčasné. Je však čudné, ak už teraz sa tvrdí, že stíhané osoby by mohli na tomto súde uspieť". Iný názor má advokát Ivana Lexu, Hlbočan,ktorý tvrdí: „To znamená, že ak tá vec bola skončená, o čom ESĽP vo svojom rozhodnutí hovorí, môžete sa obrátiť naň okamžite.“
Dátum zverejnenia analýzy: 11.06.2017