Je pravdou, že konanie pred ústavným súdom do ostatnej novely ústavy začínalo jedine na návrh. Avšak práve spomínanou novelou mu bola zverená právomoc preskúmať uznesenie NR SR vo veci zrušenia individuálnej milosti alebo amnestie. Navyše, nie je správne ani vyjadrenie Mečiara, že ústavný súd "musí" konať, keďže v prípade ak do 60 dní nerozhodne, konanie sa zastaví. Výrok hodnotíme ako nepravdivý.
Podľa § 18 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, ústavný súd začína konať len na návrh určitých subjektov:
"(1) Ústavný súd začne konanie, ak návrh podá a) najmenej pätina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, b) prezident Slovenskej republiky, c) vláda Slovenskej republiky, d) súd, v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou, e) generálny prokurátor Slovenskej republiky, f) predseda Súdnej rady Slovenskej republiky vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy týkajúcich sa výkonu súdnictva, g)verejný ochranca práv vo veciach súladu právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, h) každý, o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. 127 a čl. 127a Ústavy."
V tretej časti tohto zákona sa však nachádza aj druhá hlava, v ktorej sú zakotvené niektoré osobitosti jednotlivých konaní pred ústavným súdom. Okrem iného § 48b stanovuje, že v prípade preskúmavania uznesenia NR SR o zrušení individuálnej milosti alebo amnestie koná bez návrhu.
Cieľom novely bolo umožniť v súlade s princípmi a hodnotami práva zrušenie amnestií, a preto do tohto procesu mal byť zahrnutý aj ústavný súd: „Koalícia navrhuje novelizovať ústavu a rozšíriť kompetencie parlamentu o právo zrušiť trojpätinovou väčšinou amnestie, návrh na zrušenie bude musieť podať 30 poslancov. Zároveň dávajú kompetenciu Ústavnému súdu SR posúdiť do dvoch mesiacov návrh poslancov o zrušení amnestie, ak takéto rozhodnutie parlament prijme. Ústavný súd bude môcť povedať, či je takéto rozhodnutie parlamentu platné alebo nie."
Čo sa týka časti výroku, v ktorej V. Mečiar tvrdí, že ÚS "musí" konať bez návrhu, tak treba povedať, že nejde o povinnosť ústavného súdu: "Rozhodnutie, čo ďalej s amnestiami, dosiaľ stálo už len na Ústavnom súde, ktorý mal posúdiť, či je tento krok v súlade s ústavou. Ak by vyhlásil, že ústave odporuje, amnestie by ostali nedotknuteľné aj v budúcnosti. Naopak, ak by rozhodnúť nestihol do 60-dňovej lehoty alebo by sa medzi sudcami nenašla nadpolovičná väčšina, konanie by sa zastavilo a znamenalo by to, že amnestie sú aj tak zrušené."