Počas mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa aktérom nepodarilo prekonať rozdiely v teritoriálnych a bezpečnostných požiadavkách, ani vzájomnú nedôveru. Hoci sa v niektorých fázach rokovaní objavili momenty, kedy sa strany približovali k dohode, neexistoval kompromis, ktorý by jednoducho čakal na podpis. Výrok, že mierová dohoda bola pripravená a jej neuzatvorenie bolo dôsledkom zásahu Európskej únie či britských aktérov, zjednodušuje realitu a opomína kľúčové problémy rokovaní.

Prvá séria rokovaní, ktorá začala krátko po vypuknutí invázie v roku 2022, sa zameriavala na zásadné otázky – od uznania Krymu a separatistických regiónov po bezpečnostné garancie pre Ukrajinu. 

Ukrajinská strana trvala na poskytnutí bezpečnostných záruk a na zachovaní medzinárodne uznaných hraníc, zatiaľ čo Rusko požadovalo teritoriálne či obranné ústupky, ktoré boli pre Ukrajinu neprijateľné.

Najbližšie k dohode boli obe strany po rokovaniach v Istanbule 29. marca 2022. 

Na základe predcházajúcich jednaní bolo vypracované tzv. istanbulské komuniké, ktoré predstavovalo rámec pre urovnanie sporu. Ukrajinskí a ruskí vyjednávači potom začali pracovať na konkrétnej podobe zmluvy.

Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Návrh zahŕňal aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. 

K podpisu mierovej zmluvy nakoniec neprišlo a boje pokračovali ďalej. Často používaný dezinformačný naratívom znie, že mierové rokovania zmaril britský premiér Boris Johnson.

K priebehu vyjednávaní sa vyjadril vedúci ukrajinský vyjednávač Davyd Arachamija. Podľa neho bolo jedným z hlavných dôvodov nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.

Arachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi. Poprel však tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať. 

Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.

Magazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu, v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov. 

Zo analýzy vyplýva, že neexistoval definitívny text mierovej dohody, ktorý by čakal na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť. 

To, že Johnsom nebol dôvodom zlyhania mierových rokovaní naznačuje aj fakt, že k výmene návrhov možnej mierovej dohody dochádzalo aj niekoľko dní po návšteve britského premiéra.

Podľa vyjadrení Arachamiju boli problémom najmä rozdielne pohľady na bezpečnostné záruky a teritoriálnu integritu, nie vonkajší nátlak.

Skutočný priebeh rokovaní tak ukazuje, že neúspech mierových snáh bol dôsledkom zásadných vnútorných rozdielov medzi Ukrajinou a Ruskom a zložitosti vyjednávacieho procesu, pričom odhalené vojnové zločiny ešte viac prehĺbili nedôveru voči Rusku.

Podľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči, Irpini, Boroďanke či Vorzeli. Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť. Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.

To, že dôležitú úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie vojnových zločinov, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov, konštatujú aj autori analýzy. Tieto vojnové zločiny totiž ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Uvádzajú však aj to, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.

Analýza pripúšťa, že ponuky Západu na podporu pravdepodobne posilnili Zelenského odhodlanie a zdá sa, že nedostatok nadšenia pre vyjednávanie s Ruskom zo strany západných štátom utlmil jeho záujem o diplomaciu. Tvrdenie, že Západ prinútil Ukrajinu vycúvať z rozhovorov s Ruskom, je však podľa autorov nepodložené. 

Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil, že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom.

Podobný výrok v minulosti opakovane vyslovil Robert Fico pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu či  v ruskej štátnej televízii Rossija 1. Tvrdenia takisto opakoval aj súčasný europoslanec Ľuboš Blaha a nedávno aj minister životného prostredia Tomáš Taraba. Portál Demagog.sk vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.

V článku z marca 2024 sme overili aj viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej  začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní bola intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území.