Facebookom sa šíri video, na ktorom bývalý minister vnútra Vladimír Palko hovorí o mierových rokovaniach medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou. Tvrdí, že vojna medzi Ruskom a Ukrajinou mohla byť ukončená takmer na začiatku, nebyť intervencie Borisa Johnsona. Odvoláva sa pritom na svedectvá priamych účastníkov vyjednávaní na strane Ukrajiny a predstaviteľov viacerých krajín.

Spomína pritom vyjadrenia vtedajšieho izraelského premiéra Naftaliho Bennetta, predsedu poslaneckého klubu strany Volodymyra Zelenského Davyda Arachamiju, samotného  Vladimíra Putina, ale aj článok, ktorý vyšiel na portáli Ukrajinská pravda. Palko tvrdí, že k týmto svedectvám nedávno pribudli dve ďalšie, od niekdajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny Alexandra Chalyho a bývalého poradcu prezidenta Zelenského Olexija Arestovyča. 

Palko však vyjadrenia týchto účastníkov rokovaní cituje selektívne, alebo ich vytrháva z kontextu, kvôli čomu vyznievajú tak, že Ruská federácia chcela podpísať mierovú dohodu, ale Ukrajina to na pokyn zo Západu odmietla.

Mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou

Prvé mierové rokovania sa uskutočnili len pár dní po tom, čo Rusko zahájilo plnoformátovú inváziu na Ukrajinu 24. februára 2022. 

Podľa informácií agentúry Reuters zabezpečil hlavný ruský vyslanec pre Ukrajinu Dmitrij Kozak dohodu zaručujúcu, že Ukrajina nevstúpi do NATO, čo bola kľúčová požiadavka Ruska pred rozsiahlou inváziou. Putin však dohodu odmietol, pretože požadoval, aby zahŕňala anexiu častí okupovaných území Ukrajiny. Kozak bol od roku 2020 hlavným Putinovým vyjednávačom na Donbase s ukrajinskými partnermi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však správy o takejto dohode poprel.

Prvé oficiálne stretnutie predstaviteľov oboch strán po vypuknutí vojny sa uskutočnilo 27. februára 2022, skončilo však bez dohody.

Druhé kolo rokovaní začalo 3. marca, ani tie však neskončili dohodou. Problematická bola najmä územná otázka, keďže Rusko od Ukrajiny požadovalo uznanie Krymu okupovaného Ruskom a nezávislosť Luhanska a Donecka.

Následne sa do mierových jednaní, na žiadosť prezidenta Zelenského, zapojil aj vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett. Bennett absolvoval stretnutia s Putinom a bol v kontakte aj s prezidentom Zelenským. 

Pred ďalším kolom rokovaní ruská strana komunikovala Ukrajine, že je pripravená zastaviť vojenské operácie, ak Kyjev splní jej zoznam podmienok: Moskva požadovala, aby Ukrajina zastavila vojenské akcie, zmenila svoju ústavu tak, že v nej zakotví neutralitu, uznala Krym za ruské územie a uznala separatistické republiky Doneck a Luhansk za nezávislé štáty.

Ďalšie kolo rokovaní sa začalo 14. marca prostredníctvom videokonferencie, rozhovory však opäť skončili bez dohody. Strany rokovali o 15-bodovom pláne, ktorý zahŕňal stiahnutie ruských síl z ich pozícií na Ukrajine spolu s medzinárodnými bezpečnostnými zárukami vojenskej podpory, výmenou za to, že Ukrajina nebude pokračovať v ďalšom pričlenení sa k NATO. Volodymyr Zelenskyj označil tento plán za realistickejší na ukončenie vojny. 

Podľa ľudí blízkych k rokovaniam však plán neriešil otázku anexie Krymu ani status separatistických regiónov, teda témy, ktoré boli pre obe strany najproblematickejšie.

Ani piate kolo rozhovorov, ktoré sa konalo 21. marca, neprinieslo prelom. Zelenskyj vyzval na priame rozhovory s Putinom o ukončení vojny.

Mierové rokovania boli obnovené 29. marca v Istanbule. Zelenskyj ohlásil zámer diskutovať o ukrajinskej neutralite spolu s odmietnutím akýchkoľvek nárokov na členstvo Ukrajiny v NATO v budúcnosti, zdôraznil však, že nesúhlasi s demilitarizáciou a o neutralite by rozhodli ľudia v referende.

Ukrajinskú ochotu rokovať potvrdil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan, keď vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so 4 zo 6 požiadaviek Ruska. Erdoğan potvrdil, že Ukrajina je pripravená vzdať sa členstva v NATO a urobiť z ruštiny druhý oficiálny jazyk Ukrajiny. Podľa tureckého prezidenta však Ukrajina nebola pripravená uznať ruskú okupáciu Krymu alebo časti Luhanskej a Doneckej oblasti. 

Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné ako článok 5 NATO. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou.

V priebehu rokovaní v marci 2022 boli obidve strany ochotné nájsť kompromis v niekoľkých požiadavkách a priblížiť svoje pozície, zároveň však ostávali otvorené otázky, ktoré boli pre Ukrajinu a Rusko kľúčové.

Zlom v mierových rokovaniach nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči, Irpini, Boroďanke či Vorzeli. Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť. Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.  

Bennett upozornil, že rozhovor s ním bol účelovo zostrihaný

Jedným z dôkazov, ktoré Vladimír Palko vo videu spomína na podporu svojho argumentu, že mierové rokovania boli blízko ku potenciálnej dohode, je vyjadrenie vtedajšieho izraelského premiéra Naftaliho Bennetta, ktorý sa do mierových rokovaní zapojil krátko po začiatku vojny na žiadosť Volodymyra Zelenského. Bennett absolvoval stretnutia s Putinom a bol v kontakte aj s ukrajinským prezidentom. 

O priebehu rokovaní so zástupcami obidvoch bojujúcich krajín, ako aj o komunikácii so západnými lídrami, hovoril bývalý izraelský premiér v interview vo februári 2023. 

Tento rozhovor s Bennettom zdieľal na sieti X (predtým Twitter) akademik z Univerzity v Ottave Ivan Katchanovski. Časť rozhovoru, ktorú publikoval, vyznieva tak, že Bennett priznáva, že západní lídri zablokovali mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou. Jeho príspevok mal viac ako 19 miliónov videní, video bolo následne označené ako „vystrihnuté spôsobom, ktorý skresľuje pôvodné vyhlásenia“. 

Naftali Bennett na tento príspevok reagoval priamo na sieti X a poukázal na časti videa, ktoré jeho slová dávajú do kontextu. V reakcii píše, že nie je isté, či bola dohoda naozaj uzatvoriteľná, a pokiaľ áno, nie je isté, že takáto dohoda bola žiaduca. 

V rozhovore Bennett hovorí aj, že to neboli USA, Francúzsko ani Nemecko, kto ukončil akékoľvek mierové rozhovory, ale odhalenie vojnových zločinov len asi mesiac po začatí rozsiahlej invázie.

Hlavný vyjednávač Ukrajiny upozornil na viaceré problémy dohody

To, že vojna „už nemusela byť, ak by Ukrajina iba držala prísľub neutrality“, podľa Palka dokazujú aj slová vedúceho ukrajinského vyjednávača a predsedu poslaneckého klubu strany Sluha ľudu Davyda Arachamiju. Ten v rozhovore z 24. novembra 2023 uviedol, že v marci 2022 ruská delegácia prisľúbila Ukrajine mier výmenou za neutralitu. 

Arachamija však v rozhovore uvádza, že dôvodom nepodpísania dohody bola nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Rusku nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky. Problémom malo byť aj to, že neutralita Ukrajiny by vyžadovala zmenu ústavy.

Arachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepodpisovať zmluvu s Rusmi. „Navyše, keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič a poďme len bojovať.“ Arachamija však poprel slová, ktoré opakuje Palko o tom, že ukrajinská delegácia bola pripravená podpísať mierovú dohodu, ale Boris Johnson ich prinútil nepodpísať ju.

Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.

Johnson tvrdil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“.

Slová Davyda Arachamiju tak nepotvrdzujú, že dohoda nebola podpísaná kvôli zásahu Borisa Johnsona, ako to prezentuje Palko. Arachamija naopak tieto tvrdenia explicitne odmieta. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.

Bývalý námestník ministra Chaly si myslí, že Putin na jar 2022 naozaj chcel uzavrieť mier

Vladimír Palko hovorí, že pribudli aj dve nové svedectvá, ktoré podporujú naratív zmarených mierových jednaní. Palko spomína vyjadrenia vtedajšieho námestníka ministra zahraničných vecí Ukrajiny Alexandra Chalyho, podľa ktorého mal Vladimír Putin veľký záujem na mieri a robil všetko pre to, aby mierová dohoda bola uzavretá. Bývalý minister však spomína iba časť Chalyho vyjadrení, ktoré zazneli na debate organizovanej Ženevským centrom pre bezpečnostnú politiku.

Chaly na debate hovorí o priebehu mierových vyjednávaní, ktorých sa osobne zúčastnil. „A koncom apríla sme boli veľmi blízko k ukončeniu vojny nejakým mierovým urovnaním. Z nejakého dôvodu to bolo odložené,“ povedal Chaly v debate. Vo vyjadrení však nespomína ani nenaznačuje, že za „odloženie“ môže Západ, alebo, že k nemu boli Ukrajincu dotlačení.

V celom vyjadrení Chely hovorí o tom, že Putin sa stal obeťou vlastnej propagandy a tajných služieb a týždeň po 24. februári 2022 si uvedomil, že urobil chybu a preto sa snažil urobiť všetko pre to, aby uzavrel dohodu s Ukrajinou (v čase od 27:29).

„Podarilo sa nám nájsť veľmi reálny kompromis. Putin naozaj chcel dosiahnuť mierový vyrovnanie s Ukrajinou“, povedal Chaly, pričom viackrát zdôraznil, že ide o jeho osobný názor.

Arestovyč hovorí, že sa rokovalo aj o statuse Krymu

Palko taktiež odkazuje na slová Olexija Arrestoviča z januára 2024. Arestovyč, ktorý do januára 2023 pôsobil ako poradca prezidenta Zelenského, na svojom YouTube kanáli uviedol, že „dohody vyrokované v Istanbule boli pre Ukrajinu ideálne“ a, že „nič kvalitnejšie nemohli Ukrajinci v celej histórii rusko-ukrajinských vzťahov dostať.“ Taktiež povedal, že sa v Istanbule diskutovalo o stiahnutí ruských vojsk z Ukrajinského územia a cenou za to mal byť neutrálny status Ukrajiny, čiže vzdanie sa členstva v NATO. O statuse Krymu boli podľa Arestovyča Rusi ochotní diskutovať. Arestovyč taktiež povedal, že Putin „neohrozoval ukrajinskú nezávislosť“. (v čase od 38:36)

Palko používa Arestovyčové slová ako dôkaz toho, že ak by Ukrajina dodržala status neutrality, ruské vojská by boli okamžite odišli z územia Ukrajiny a nedošlo by k teritoriálnym stratám. Arestovyč však hovorí, že o statuse Krymu boli Rusi ochotní len rokovať. Nie je jasné, ako by tieto rokovania dopadli.

V januári 2023 prišiel Arestovyč o svoju pozíciu v prezidentskej kancelárii po chybnom tvrdení o výbuchu v Dnepri. Následne opustil Ukrajinu a začal čoraz hlasnejšie kritizovať prezidenta Zelenského a jeho najbližší okruh spolupracovníkov, pričom zaujímal postoje, ktoré mnohí na Ukrajine považujú za proruské. V novembri 2023 oznámil zámer uchádzať sa o post prezidenta Ukrajiny a verejne vyhlásil, že je pripravený vzdať sa ukrajinských území výmenou za garancie Západu. V prípade prijatia Ukrajiny do NATO by sa podľa neho mal Kyjev vzdať ambícii návratu anektovaných území vojenskou cestou. 

Vojnové zločiny na okupovaných územiach významne ovplyvnili rokovania

Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa zmenila dynamika mierových rokovaní. Zelenskyj označil masakre obyvateľstva za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby proti Rusku okamžite prijali nové sankcie. 

Zelenskyj 4. apríla 2022 uviedol, že pre jeho krajinu je ťažšie rokovať s Ruskom, odkedy si Kyjev uvedomil rozsah „zverstiev“, ktoré ruské jednotky na Ukrajine páchajú. 

Aj po tomto masakri však prezident Ukrajiny deklaroval ochotu rokovať. V odpovedi na otázku BBC 4. apríla 2022, či je ešte s Ruskom možné rokovať o mieri, Zelenskyj povedal: „Áno, pretože Ukrajina musí mať mier. Sme v Európe v 21. storočí. Budeme pokračovať v úsilí diplomaticky a vojensky."

14. apríla sa však pre BBC opäť vyjadril: „Buča je v procese uzatvárania (možností mierových rozhovorov). Nie je to o mne – je to o Rusku. Už nebudú mať veľa príležitostí hovoriť s nami," povedal prezident Zelenskyj. 

V máji Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je ochotná viesť mierové rokovania, aj keď jej túžba rokovať s Ruskom „s každou novou Bučou mizne“.

Problematickosť odhalenia ruských vojnových zločinov pre pokračovanie vyjednávaní potvrdili viacerí účastníci jednaní. Mychajlo Podoljak, jeden z ukrajinských mierových vyjednávačov a poradca prezidenta Volodymyra Zelenského, v televíznom vyhlásení krátko po objavení masakru v Buči uviedol, že tón mierových rokovaní sa kvôli Buči navždy zmenil.

Ibrahim Kalin, hlavný poradca tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, ktorý zastrešoval rokovania v Istanbule, v rozhovore pre Financial Times povedal, že „hrozné obrazy mŕtvych civilistov v mestách ako Buča a Borodyanka“ ovplyvnili ochotu Ukrajiny pokračovať v rokovaniach.

Nález vojnových zločinov v Buči a iných mestách ovplyvnil aj verejnú mienku. V prieskume z mája 2022 sa 82 percent Ukrajincov vyjadrilo, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom nemala za žiadnych okolností vzdať žiadnych zo svojich území, aj keby to predĺžilo vojnu a zvýšilo ohrozenie nezávislosti Ukrajiny.

To, že hlavným dôvodom na zastavenie rokovaní bolo objavenie masakru v meste Buča, potvrdili aj viacerí účastníci vyjednávaní, ktorých vo videu spomína Vladimír Palko. 

Bývalý premiér Izraela Naftali Bennett povedal, že Rusko a Ukrajina boli pripravení urobiť vážne ústupky s cieľom urovnať konflikt. Ale to všetko stratilo zmysel po tom, čo boli odhalené fakty o vraždách civilného obyvateľstva Buči. „Masaker v Buči – keď sa to stalo, povedal som, že je koniec," povedal Bennett v tom istom rozhovore, na ktorý odkazuje Vladimír Palko.

Aj hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamija povedal, že Buča sťažila konfrontáciu s vyslancami ruského prezidenta Vladimira Putina. „Chceli sme tento proces úplne zastaviť. Chceli sme pomstu, nie diplomaciu." Prezident Zelenskyj však naliehal na tím, aby pokračoval, „aj keď po Buči bola len 1-percentná šanca na mier“.

Aj Olexij Arestovyč v rozhovore publikovanom len dva dni pred vyjadreniami, na ktoré odkazuje Palko, naznačil, že za koncom vyjednávaní mohol byť masaker v Buči. „Pretože uprostred dohody v Istanbule sme prišli do Kyjeva a po Buči sme od prezidenta počuli, že sme rokovania zastavili.“ (v čase od 36:26).

„Prezident sa dostal (do Buče, pozn.) o deň neskôr, takže mohlo byť 4. apríla a ďalšie stretnutie malo byť 9. apríla. Za tých päť dní sa teda niečo stalo,“ hovorí Arestovyč vo videu. Na priamu otázku, ako masaker v Buči poznačil proces rokovaní, Arestovyč odpovedal, že nevie. „Prezident bol z Buče šokovaný. Všetci sme boli Bučou šokovaní. Bol som v Buči na druhý deň, keď boli odrazené ruské sily. Zelenskyj úplne zmenil tvár, keď prišiel do Buče a videl, čo sa stalo.“

Arestovyč sa v rozhovore vyjadril aj k obvineniam, že Boris Johnson zastavil jednania. „Veľa ľudí hovorí, že to bol premiér Boris Johnson, ktorý prišiel do Kyjeva a zastavil toto rokovanie s Ruskom. Neviem presne, či je to pravda alebo nepravda. Prišiel do Kyjeva, ale nikto nevie, o čom hovorili, myslím, že okrem Zelenského a samotného Borisa Johnsona.“

V apríli 2022 boli podľa verejných informácii obe strany pripravené na stretnutie medzi Zelenským a Putinom, ktoré však bolo neskôr zastavené. Spravodajský portál Ukrainska Pravda, ktorý spomína Palko spomína vo videu tiež, uvádza dva hlavné dôvody, prečo sa tak stalo. Tým prvým malo byť odhalenie vojnových zločinov pri ruskej invázii na Ukrajinu, najmä masakru v Buči 1. apríla 2022, druhým prekvapivá návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve.

Koniec mierových rokovaní

V apríli 2022 boli podľa publikovaných informácii obe strany pripravené na stretnutie medzi Zelenským a Putinom, ktoré však bolo neskôr zastavené. Tri dni potom Putin vyhlásil, že sa rokovania dostali do „mŕtveho bodu“.

Podľa predstaviteľov USA, ktorí hovorili pre Foreign Affairs, bola v apríli dosiahnutá provizórna dohoda, podľa ktorej sa ruské sily stiahnu na predinváznu líniu a Ukrajina sa zaviaže, že sa nebude snažiť o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky od viacerých krajín. V júlovom rozhovore pre ruské štátne médiá však ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov uviedol, že tento kompromis už neprichádza do úvahy, pričom povedal, že už „nestačí ani dať Rusku celý Donbas“.

Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil, že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom. Ukrajinský prezident taktiež v reakcii na tento krok Ruskej federácie oznámil, že Ukrajina oficiálne požiadala o vstup do NATO. 

Zelenskyj v novembri 2022 na summite G20 predstavil svoj vlastný 10-bodový mierový plán. Ten okrem iného obsahuje aj požiadavky na jadrovú, potravinovú či energetickú bezpečnosť, ale aj na prepustenie väzňov, obnovu územnej celistvosti či stiahnutie ruských vojsk. Rusko Zelenského mierový návrh odmietlo a zopakovalo, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré zabralo.

50 miliónov pre Ukrajinu

Na začiatku videa Vladimír Palko hovorí o schválení pomoci vo výške 50 miliárd eur pre Ukrajinu určených na obnovu krajiny. Tú vo februári schválili hlavy členských štátov EÚ na summite a neskôr aj Európsky parlament. Tretinu peňazí predstavuje pomoc vo forme grantov, zvyšné dve tretiny pôžičky, ktoré však musí Ukrajina splatiť. Cieľom balíka je zabezpečiť základné fungovanie a aspoň čiastočnú obnovu Ukrajiny, keďže jej ekonomika sa v dôsledku vojny prepadla o desiatky percent HDP.

Záver

Vyjadrenia, ktoré majú dokazovať, že Rusko chcelo mierovú dohodu, ale Ukrajina sa ju na nátlak Západu rozhodla nepodpísať, sú citované selektívne a bez kontextu, ktorý jednotlivé vyjadrenia dopĺňa alebo úplne mení. Viacero účastníkov mierových rokovaní, ktorých Palko na videu spomína, netvrdí, že za neúspechom mierových jednaní bol zásah zvonka. Naopak, vyjednávači potvrdili, že za zmenou v rokovacích postojoch bolo odhalenie vojnových zločinov Ruska v Kyjevskej oblasti, kde ruskí vojaci masakrovali civilné obyvateľstvo. 

Na faktoch sa nezakladajú ani tvrdenia, že ak by Ukrajina dodržala prísľub neutrality a vzdala sa členstva v NATO, ruské vojská by boli okamžite odišli z celého územia Ukrajiny a nedošlo by k teritoriálnym stratám. Z vyjadrení účastníkov jednaní na obidvoch stranách vyplýva, že Ukrajina bola ochotná prijať status neutrality výmenou za mier, problémom však bola požiadavka Ruskej federácie na stratu suverenity Ukrajiny nad anektovanými územiami. V rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta sme preto video označili ako príspevok s chýbajúcim kontextom.