DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ľuboš Blaha

SMER-SD

Však si spomeniete tie rokovania v Turecku, dohodlo Rusko a Ukrajina a bolo to veľmi blízko k dohode, keby nedošiel Johnson a keby nedošla Británia a západné mocnosti, ktoré chceli stoj čo stoj vojnu s Ruskom, tak by už dneska bol dávno mier a neumierali by státisíce ľudí niekde na Ukrajine.

16.04.2024
Zavádzajúce

V apríli 2022 boli obe strany konfliktu na Ukrajine blízko k dohode. Tú však nakoniec nedosiahli a rokovania sa dostali do mŕtveho bodu. Ľuboš Blaha vo výroku tvrdí, že dôvodom pokračovania bojov a nedosiahnutia dohody je návšteva premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve, toto tvrdenie však poprel hlavný ukrajinský vyjednávač David Arachamija, Boris Johnson aj viacerí priami účastníci rokovaní. Zmenu v ochote rokovať prinieslo najmä odhalenie vojnových zločinov na civilistoch páchaných ruskými vojakmi. Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Výrok Ľuboša Blahu preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Rusko a Ukrajina viedli mierové rokovania prakticky od začatia plnoformátovej invázie na Ukrajinu 24. februára 2022. V marci 2022 sa uskutočnilo niekoľko kôl rokovaní za účasti oboch strán, ktoré však neviedli k dohode. 

Nevyriešené počas rokovaní ostávali otázky Krymu a republík na Donbase, ako aj bezpečnostných záruk v prípade vyhlásenia neutrality Ukrajinou, ako požadovalo Rusko. 

Koncom marca sa konali rokovania v tureckom Istanbule. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan vtedy vyhlásil, že Ukrajina je pripravená súhlasiť so štyrmi zo šiestich požiadaviek Ruska. Ukrajinci boli ochotní prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 zmluvy NATO. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Podľa Erdoğana však Ukrajina nebola pripravená uznať ruskú okupáciu Krymu alebo časti Luhanskej a Doneckej oblasti. 

Zlom v mierových rokovaniach však nastal po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti v apríli 2022, konkrétne v Buči, Irpini, Boroďanke či Vorzeli. Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť. Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.  

Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré spáchala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa dynamika mierových rokovaní zmenila. Zelenskyj označil masakre obyvateľstva za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby proti Rusku okamžite prijali nové sankcie. 

Odhalenie vojnových zločinov v Buči a iných mestách ovplyvnili aj verejnú mienku. V prieskume z mája 2022 sa 82 % Ukrajincov vyjadrilo, že Ukrajina by sa v rámci mierovej dohody s Ruskom nemala za žiadnych okolností vzdať žiadnych zo svojich území, aj keby to predĺžilo vojnu a zvýšilo ohrozenie nezávislosti Ukrajiny. Aj po týchto udalostiach však prezident Ukrajiny deklaroval ochotu rokovať. 

V apríli 2022 boli podľa publikovaných informácií obe strany pripravené na stretnutie medzi Zelenským a Putinom, ktoré však bolo neskôr zastavené. Tri dni potom Putin vyhlásil, že sa rokovania dostali do „mŕtveho bodu“.

Spravodajský portál Ukrainska Pravda uvádza dva hlavné dôvody, prečo sa tak stalo. Tým prvým malo byť odhalenie vojnových zločinov pri ruskej invázii na Ukrajinu, najmä masakru v Buči 1. apríla 2022, druhým prekvapivá návšteva Borisa Johnsona v Kyjeve.

Vtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať. Johnson spochybnil, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný.

Slová vtedajšieho vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju však vyvracajú tvrdenia, že by dôvodom odmietnutia mierových rokovaní bola návšteva Borisa Johnsona. Arachamija v rozhovore z 24. novembra 2023 uviedol, že dôvodom nepodpísania dohody bola nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Rusku nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky. Problémom malo byť aj to, že neutralita Ukrajiny by vyžadovala zmenu ústavy.

Arachamija spomenul aj návštevu premiéra Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepodpisovať zmluvu s Rusmi. „Navyše, keď sme sa vrátili z Istanbulu, Boris Johnson prišiel do Kyjeva a povedal, že s nimi nepodpíšeme vôbec nič a poďme len bojovať.“ Arachamija však poprel, že ukrajinská delegácia bola pripravená podpísať mierovú dohodu, ale Boris Johnson ich prinútil nepodpísať ju.

Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“. 

Johnson tvrdil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.

To, že návšteva Johnsona nebola dôvodom neúspechu rokovaní, potvrdili aj viacerí priami účastníci jednaní.

Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil, že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom. Ukrajinský prezident taktiež v reakcii na tento krok Ruskej federácie oznámil, že Ukrajina oficiálne požiadala o vstup do NATO. 

Zelenskyj v novembri 2022 na summite G20 predstavil svoj vlastný 10-bodový mierový plán. Ten okrem iného obsahuje aj požiadavky na jadrovú, potravinovú či energetickú bezpečnosť, ale aj na prepustenie väzňov, obnovu územnej celistvosti či stiahnutie ruských vojsk. Rusko Zelenského mierový návrh odmietlo a zopakovalo, že sa nevzdá žiadneho územia, ktoré zabralo.

Demagóg.SK v overoval aj podobné vyjadrenia premiéra Roberta Fica či bývalého ministra Vladimíra Palka. Obe taktiež označil za zavádzajúce.

Dátum zverejnenia analýzy: 24.06.2024
success
error