Mierové rokovania sa síce blížili k uzavretiu mieru medzi Ruskom a Ukrajinou, agresor však odmietal uznať suverenitu, územnú celistvosť a bezpečnostné záruky Ukrajiny. Navyše, diplomatické rokovania Ruska a Ukrajiny o ukončení vojny boli pozastavené po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti a Mariupole. Fico prerušenie rokovaní neuvádza v kontexte vojnových zločinov spáchaných na okupovanom území Ukrajiny, preto výrok hodnotíme ako zavádzajúci.

Prvé kolo mierových rokovaní sa uskutočnilo krátko po invázii ruských vojsk na Ukrajinu, 28. februára 2022 na ukrajinsko-bieloruských hraniciach. Ešte pred samotným rokovaním, Putin v rozhovore s Macronom uviedol ako podmienky pre mier legitímne zohľadnenie bezpečnostných záujmov Ruska „vrátane uznania ruskej zvrchovanosti nad Krymom, demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny a zaistenia jej neutrálneho statusu“. V prvom kole rokovaní sa obe delegácie dohodli na pokračovaní v mierových rokovaniach. 

Pokračovanie rokovaní sa konalo 3. marca, opäť na bieloruskom pohraničí. Delegácie Ukrajiny a Ruska sa dohodli len na riešení humanitárnych koridorov a na pokračovaní v rokovaniach. K dohode na ukončenie vojnového konfliktu nedošlo.

Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom sa konalo v Bielorusku 7. marca. K dohode opäť nedošlo, delegácie sa zhodli na ďalšom pokračovaní v mierových rokovaniach. Kyjev uviedol, že ruské sily pokračovali v ostreľovaní aj napriek dohode na humanitárnych koridoroch a bránili tak evakuácii. 

Pokračujúce rokovanie prebiehali prevažne virutálne. 

O výhliadkach potenciálnej dohody informoval 15. marca poradca ukrajinského prezidenta Arestovyč. "Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch," uviedol. 

Koncom marca 2022 prezident Zelensky avizoval, že je pripravený na stretnutie a rokovanie s Putinom. Hovorca Kremľa Peskov na to odpovedal, že „je najprv potrebné urobiť domácu úlohu, je potrebné viesť rozhovory a dohodnúť sa na výsledkoch, aby sme mohli hovoriť o stretnutí prezidentov“. Podľa Peskova toho času neboli na stole žiadne dohody, ku ktorým by sa pri osobnom stretnutí prezidenti zaviazali. 

Nasledovné rokovania sa uskutočnili na území Turecka. V rámci týchto rokovaní Ukrajina bola ochotná prisľúbiť neutralitu a Rusko malo upustiť od podmienky „denacifikácie“. Dochádzalo tak k prieniku v požiadavkách oboch strán. Ukrajina mala upustiť od členstva v NATO a uznať ruštinu ako druhý úradný jazyk. Ukrajinská strana bola ochotná urobiť ústupky aj v otázke odzbrojenia a dohoda mala byť aj v otázke kolektívnej bezpečnosti Ukrajiny. Rozpor pretrvával v otázke územnej celistvosti Ukrajiny o územiach Krymu a Donbasu. 

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov vyhlásil, že Ukrajina v následne predstavenom návrhu dohody nevychádza z rokovaní v Istanbule. Podľa Lavrova návrh neobsahoval vyjadrenia, že medzinárodné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu sa nebudú vzťahovať na Krym a mesto Sevastopol. Kyjev mal navyše žiadať priame rokovanie o Kryme a separatistických územiach na východe  Zelenského s Putinom. V návrhu sa tiež malo uvádzať, že Ukrajina môže uskutočniť vojenské cvičenia so zahraničím bez povolenia Ruska, s čím Moskva nesúhlasila.

Zlom v rokovaniach nastal po masakroch v Kyjevskej oblasti, v Buči, Irpini, Boroďanke či Vorzeli. Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť. Tam však po sebe zanechali stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešto niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.  

Po objavení masových hrobov a vojnových zločinov, ktoré vykonala ruská armáda v Kyjevskej oblasti, sa zmenila dynamika mierových rokovaní. Zelenskyj to označil za genocídu s cieľom eliminovať ukrajinský národ a požiadal členské štáty G7, aby okamžite proti Rusku prijali nové sankcie. Aj po tomto masakri bol prezident Ukrajiny „pripravený bojovať a súčasne sa snažiť ukončiť túto vojnu diplomaciou“. V prvých dňoch tak Zelenskyj neodmietal pokračovanie rokovaní, s každým ďalším objavením ruských zverstiev však klesla šanca na ich obnovenie. Dôvodom bolo aj znechutenie (.pdf, s.4) ukrajinskej verejnosti a západných krajín.

Vtedajší britský premiér Boris Johnson 9. apríla nečakane navštívil Ukrajinu s odkazom, že „Putin je vojnový zločinec, treba naňho tlačiť, nie s ním vyjednávať“ a že v skutočnosti Ukrajina nie je pripravená podpísať dohodu s Ruskom. Johnson spochybnil primárnu pozíciu, že by sa Ukrajina mala vzdať a zastal názor, že Putin v skutočnosti nie je taký silný a je šanca zatlačiť ho. "Posilňujeme našu vlastnú vojenskú a ekonomickú podporu a zvolávame globálnu alianciu, aby sme ukončili túto tragédiu a zabezpečili, že Ukrajina prežije a bude prosperovať ako slobodný a suverénny národ" uviedol Johnson po stretnutí so Zelenským. 

O Johnsonovej návšteve hovoril v novembri 2023 aj líder ukrajinskej delegácie David Arachamija. V rozhovore potvrdil, že podmienka neutrality Ukrajiny bola pre ruskú delegáciu kľúčová. Zároveň však zdôraznil, že Ukrajina potrebovala dôveryhodné bezpečnostné záruky a dôveru v druhú stranu, inak by takýto prísľub znamenal, že Ukrajina nebude chránená voči potenciálnej ďalšej invázii.

Johnson však dôrazne vylúčil, že by zasahoval do vyjednávaní medzi Ukrajinou a Ruskom.

Tri dni na to Putin vystúpil s prejavom, že rokovania sa „zmenili na slepú uličku“. Prezident Zelenskyj po ďalších troch dňoch oficiálne vyhlásil, že s Ruskom môžu byť uzavreté len dve dohody: jedna sa bude týkať spolužitia Ukrajiny s Ruskom, a druhá bezpečnostných záruk, pretože nie všetci „sa vidia pri jednom stole s Ruskou federáciou“. 

Po týchto udalostiach boli rokovania o mieri pozastavené. Koniec politických rokovaní o mieri či prímerí naznačil ukrajinský vyjednávač Michajlo Podoľak v máji 2022 na Twitteri. Neskôr to oznámil aj Zelenskyj s tým, že mierové rokovania nemôžu pokračovať, pokým Rusko nevráti okupované územia Ukrajine. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.