Mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sa začali krátko po invázii v roku 2022, priniesli niekoľko nádejných momentov, no napokon stroskotali na vzájomnej nedôvere a teritoriálnych požiadavkách. Najbližšie k dohode sa strany priblížili v Istanbule v marci 2022, no objav ruských vojnových zločinov tieto rokovania značne skomplikoval. Rokovania boli definitívne ukončené po anexii ukrajinských území Ruskom v septembri 2022. V apríli 2022 navštívil Kyjev britský premiér Boris Johnson a vyjadril podporu Ukrajine v jej úsilí brániť sa. Priami účastníci však odmietajú, že jeho návšteva bola dôvodom zlyhania rokovaní.  Výrok Roberta Fica preto hodnotíme ako zavádzajúci.

Prvé rokovanie medzi Ukrajinou a Ruskom sa uskutočnilo už 27. februára 2022, tri dni po vypuknutí ruskej invázie. Rokovania následne pokračovali vo viacerých kolách. Rusko požadovalo od Ukrajiny najmä prijatie anexie Krymu, uznanie nezávislosti Doneckej a Luhanskej Republiky a Ukrajinský záväzok k neutralite. Ukrajina sa zas snažila vyrokovať stiahnutie ruských vojsk a návrat k medzinárodne uznaným hraniciam z roku 1991.

Najbližšie k dohode boli obe strany počas rokovaní v Istanbule 29. marca. Ukrajina bola ochotná prijať neutrálny status výmenou za bezpečnostné záruky podobné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Návrhy zahŕňali aj 15-ročné obdobie konzultácií o statuse Ruskom anektovaného Krymu a návrat všetkých ruských síl na ich pozície pred inváziou. Stále však ostávali otvorené otázky, ktoré boli pre Ukrajinu a Rusko kľúčové.

V tzv. Istanbulskom komuniké sa uvádzalo, že ak sa Ukrajina stane terčom útoku a požiada o pomoc, všetky garantujúce štáty budú povinné poskytnúť Ukrajine pomoc na obnovenie jej bezpečnosti. Ako možní garanti boli uvedení stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN (vrátane Ruska) spolu s Kanadou, Nemeckom, Izraelom, Talianskom, Poľskom a Tureckom.

Ukrajincom chýbali bezpečnostné záruky

Podľa vedúceho ukrajinského vyjednávača Davyda Arachamiju bolo dôvodom nepodpísania dohody nedôvera voči Rusku, nie zásah zvonku. Ukrajinská strana podľa Arachamiju Ruskej federácii nedôverovala, že dodrži dohody a požadovala bezpečnostné záruky.

Arachamija spomenul aj návštevu vtedajšieho premiéra Spojeného kráľovstva Borisa Johnsona, ktorý Ukrajincom poradil nepristúpiť na dohodu s Rusmi, poprel však tvrdenia o tom, že Johnson ukrajinskú delegáciu prinútil mierovú zmluvu nepodpísať. Navyše nie je jasné, prečo by sa ukrajinská strana riadila príkazmi britského premiéra, aj keby takýto pokyn dal.

Tvrdenia, že zasahoval do mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom na jar 2022 odmietol aj samotný Boris Johnson. V rozhovore pre The Times ich označil za „totálny nezmysel“ a „ruskú propagandu“.

Johnson tvrdil, že počas rozhovoru s ukrajinským prezidentom Zelenským po mierových rokovaniach v Istanbule len vyjadril obavy z povahy potenciálnej dohody, ubezpečil Zelenského o neochvejnej podpore Spojeného kráľovstva Ukrajine a uviedol, že krajina ich podporí „na tisíc percent“.

Neexistovala dohoda pripravená na podpis

Magazín Foreign Affairs v apríli 2024 publikoval analýzu, v ktorej sa bližšie pozrel na to, aké udalosti viedli k neúspechu mierových rokovaní. Autori preskúmali návrhy dohôd, uskutočnili rozhovory s niekoľkými účastníkmi mierových rozhovorov, ako aj s predstaviteľmi, ktorí v tom čase pôsobili v kľúčových západných vládach a preskúmali množstvo rozhovorov či vyhlásení ukrajinských a ruských predstaviteľov. 

Analýza takisto dospela k záveru, že Johnson priamo nesabotoval dohodu o prímerí na jar 2022. Podľa zistení autorov v skutočnosti medzi Ruskom a Ukrajinou ani neexistovala dohoda, ktorá bola pripravená na podpis. Obe strany sa nezhodli na územných otázkach či na veľkosti a štruktúre armády, ktorú si Ukrajina mala ponechať. Pozícia Ukrajiny počas rokovaní si vyžadovala bezpečnostné záruky, ktoré západné štáty váhali poskytnúť. 

To, že Johnsom nebol dôvodom zlyhania mierových rokovaní naznačuje aj fakt, že k výmene návrhov možnej mierovej dohody dochádzalo aj niekoľko dní po návšteve britského premiéra.

To, aké značné časti dohody bolo ešte potrebné dorokovať, ilustruje porovnanie medzi dvoma takýmito návrhmi. Zatiaľ čo návrh, s ktorým prišli Ukrajinci, hovoril o tom, že garantujúce štáty sa nezávisle rozhodnú, či v prípade útoku na Ukrajinu prídu Kyjevu na pomoc, v neskoršom návrhu sa Rusi pokúsili zmeniť tento zásadný článok tým, že k takémuto konaniu by došlo len „na základe rozhodnutia odsúhlaseného všetkými garantujúcimi štátmi“ To by v praxi znamenalo, že Rusko by v prípade ďalšej agresie na Ukrajinu malo právo veta v uplatnení takýchto bezpečnostných záruk.

Navyše zmluva, ktorá by vznikla na základe Istambulského komuniké, by pre Spojené štáty vytvorila nové právne záväzky – vrátane povinnosti ísť do vojny s Ruskom, ak by znovu napadlo Ukrajinu. Už len toto ustanovenie by podľa analýzy znamenalo, že zmluva by bola pre Washington ako potenciálneho garantora neprípustná.

Počas rokovaní boli odhalené ruské vojnové zločiny

Analýza Foreign Affairs zdôrazňuje, že tvrdenia, že Západ torpédoval konkrétnu mierovú dohodu na jar 2022, sú chybné. Priznáva však, že skepsa západných lídrov o ruských zámeroch a ich záväzok pomôcť Ukrajine prispeli k rozhodnutiu vlády pokračovať v boji. 

Podľa viacerých priamych účastníkov rokovaní zlom nastal najmä po odhalení masakrov v Kyjevskej oblasti, konkrétne v Buči, Irpini, Boroďanke či Vorzeli. Po prehratej bitke o Kyjev sa ruské vojská museli z týchto oblastí stiahnuť. Zanechali však po sebe stovky popravených civilistov, niektorých so zviazanými rukami za chrbtom. Ešte niekoľko dní po opustení kyjevskej oblasti nachádzali ukrajinskí záchranári masové hroby so stovkami mŕtvol. Okrem Kyjevskej oblasti boli masové hroby objavené aj v okolí mesta Mariupol v Doneckej oblasti.

Autori analýzy tiež uvádzajú, že úlohu pri zlyhaní rokovaní hralo odhalenie zverstiev, ktoré ruské sily spáchali na kyjevských predmestiach Buche a Irpini, kde znásilňovali, mrzačili a vraždili civilistov. Tieto vojnové zločiny ešte viac posilnil negatívny sentiment voči dohode s Rusmi. Konštatujú však, že rokovania pokračovali aj po odhalení týchto vojnových zločinov, čo naznačuje, že tieto vojnové zločiny boli sekundárnym faktorom pri rozhodovaní Kyjeva.

Analýza pripúšťa, že ponuky Západu na podporu pravdepodobne posilnili Zelenského odhodlanie a zdá sa, že nedostatok nadšenia pre vyjednávanie s Ruskom zo strany západných štátom utlmil jeho záujem o diplomaciu. Tvrdenie, že Západ prinútil Ukrajinu vycúvať z rozhovorov s Ruskom, je však podľa autorov nepodložené. 

Definitívne prerušenie priamych rokovaní nasledovalo po Putinovom vyhlásení, že Rusko anektovalo štyri oblasti ukrajinského územia, ktoré obsadilo počas svojej invázie. Zelenskyj v reakcii oznámil, že Ukrajina nebude s Ruskom viesť mierové rozhovory, kým bude Putin prezidentom.

Argument pre protizápadné naratívy

Napriek všetkým doterajším zisteniam politici naratív o Johnsonovi stále používajú, ako dôkaz toho, že si Západ želá vojnu na Ukrajine. Podobný výrok už Fico v minulosti vyslovil pri priležitosti druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu, tvrdenia takisto opakoval aj súčastný europoslanec Ľuboš Blaha. Portál Demagog.sk aj vtedy tieto výroky označili ako zavádzajúce.

V článku z marca 2024 sme overili viaceré dezinformačné tvrdenia bývalého ministra Vladimíra Palka ohľadom Johnsonovej návštevy na Ukrajine. Palko, podobne ako Fico, tvrdil, že vojna na Ukrajine mohla skončiť krátko po jej  začiatku a naznačoval, že za neúspechom mierových jednaní je intervencia zo Západu. V skutočnosti však viacero priamych zdrojov, vrátane účastníkov jednaní, ktorých Palko cituje, hovorilo, že za pádom rokovaní bolo odhalenie ruských vojnových zločinov, ale aj chýbajúce bezpečnostné záruky či neochota Ruska stiahnuť sa z anektovaných území. Palko na videu selektívne cituje viaceré vyjadrenia, pričom opomína kontext alebo dokonca celé ich časti.

Úprava zo dňa 18.11.2024: Do odôvodnenia sme doplnili viaceré zistenia z analýzy magazínu Foreign affairs.