Premiér Robert Fico vyjadril súhlas s tým, že napadnutie Ukrajiny Ruskom bolo porušením medzinárodného práva 24. februára 2024 v relácii Sobotné dialógy na Rádiu Slovensko (00:05:14). Článok 2, odstavec 4 Charty OSN zakazuje hrozbu silou alebo použitie sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti akéhokoľvek štátu. Článok 33 Charty OSN vyžaduje, aby štáty riešili svoje spory mierovou cestou. Ruská vojenská invázia na Ukrajinu tieto právne záväzky porušuje. ...

Robert Kaliňák v rozhovore pre Infovojnu v decembri 2023 povedal, že mier chránia predovšetkým zbrane. Výrok hodnotime ako pravdivý.  ...

Robert Fico sa na summite Európskej únie 22. marca 2024 vyjadril, že komerčným dodávkam zbraní nebude nikdy brániť. Aj predseda koaličnej strany Hlas Peter Pellegrini pred prezidentskými voľbami vyhlásil, že slovenské výrobné kapacity sa budú naďalej predávať podľa kontraktov. Preto hodnotíme výrok ako pravdivý.  ...

Ivan Gašparovič podporil vstup Ukrajiny do NATO počas summitu v Bukurešti v apríli 2008. Zároveň poznamenal, že je otázne, či je na to Ukrajina pripravená. Bývalý prezident vtedy vyhlásil, že Slovensko od začiatku podporuje rozširovanie aliancie, pretože ju to posilňuje a zefektívňuje jej boj proti terorizmu. Členstvo v Ukrajine Gašparovič podporil pred aj po summite.  ...

Súčasná vládna garnitúra odvolala už piatich členov Súdnej Rady. Umožnil jej to aj ústavný zákon, ktorý presadila ešte bývalá ministerka Kolíková za Matovičovej vlády v roku 2020. Vtedy schválená novela umožnila parlamentu, vláde a prezidentovi odvolávať členov Súdnej rady aj pred uplynutím ich funkčného obdobia. Výrok Zuzany Čaputovej preto hodnotíme ako pravdivý. ...

Postavenie a právomoci prezidentky SR Zuzany Čaputovej, sú dané Ústavou Slovenskej republiky, kde sa v bode E uvádza, že môže rozpustiť NR SR za vymedzených podmienok, patrí medzi ne aj vyslovenie nedôvery. A v bode G, ktorý znie: „vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116.” Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Na základe článku 102 ods. 1 písm g) Ústavy Slovenskej republiky môže prezident odvolať vládu, jej predsedu alebo niektorého z jej členov iba za určitých podmienok. Tieto podmienky, ako aj presné okolnosti a náležitosti odvolania členov vlády, sú určené v článkoch 115 a 116 ústavy. Vládu ako celok, jej predsedu, alebo niektorého z členov odvoláva prezident v prípade vyslovenia nedôvery zo strany Národnej rady Slovenskej republiky. Výnimkou je prípad uvedený v článku 116 ods. 4 ústavy, kedy návrh na odvolanie člena vlády prezidentovi predkladá predseda vlády. Prezidentka teda nemá právomoc svojpomocne odvolať žiadneho člena vlády....

Podľa Ústavy SR prezident odvolá vládu, ak jej v Národnej rade SR vyslovia nedôveru. Zároveň prezident poverí vládu vykonávaním obmedzených kompetencií do vymenovania novej vlády. Prezidentka má viacero možností po vyslovení nedôvery vláde: predčasné voľby, zostavenie novej vlády alebo zostavenie úradníckej vlády. Každá nová vláda musí požiadať o vyslovenie dôvery Národnej rady SR do mesiaca od jej vymenovania prezidentkou ...

Prezidentka Zuzana Čaputová dala prvé dve referendové otázky z petície, pod ktorú sa podpísalo 585 000 občanov, preveriť Ústavným súdom v roku 2021. Ústavný súd v náleze konštatoval, že otázka o skrátení volebného obdobia nie je v súlade s ústavou. Obdobná situácia sa zopakovala na jeseň 2022, kedy prezidentka Zuzana Čaputová opäť dala referendové otázky z novej petície preveriť na Ústavný súd. Súd rozhodol, že otázka o tom, či má vláda podať demisiu, nie je v súlade s ústavou. ...

Slová prezidentky potvrdzujú ústavní právnici podľa ktorých, ak by bolo januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie platné, došlo by k priamej zmene Ústavy SR a parlament by už o veci nehlasoval. "V prípade, ak by referendum bolo platné a väčšina voličov by zároveň odpovedala kladne, došlo by tým k priamej zmene ústavy a navrhované znenie by už nebolo predmetom hlasovania parlamentu," povedal pre TASR ústavný právnik a bývalý politik Radoslav Procházka. Podobne to vidia aj ústavní právnici Vincent Bujňák a Peter Kresák. ...