Misia Európskeho veterinárneho pohotovostného tímu zaznamenala nedostatky a zdržanie v zbere a spracovávaní informácií a trasovaní,  odporúča aj navýšenie kapacít na dohľad a vznik centrálneho orgánu pre kontrolu chorôb. Nekritizuje meškanie s vakcináciou, navrhuje ju ako možné riešenie pri ošípaných. Ku dezinfekcii sa vyjadruje v zmysle, že začala neskôr kvôli očkovaniu na dvoch farmách, kvôli čomu musia ostať dlhšie pod dohľadom. Európskej komisie uvádza, že nezaznamenala žiadne významné nedostatky pri kontrole nákazy. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.  ...

V Rakúsku ani v Poľsku do dátumu vysielania relácie, teda 31. marca 2025, nebola potvrdená prítomnosť nákazy vírusového ochorenia slintačky a krívačky. Obe krajiny aj napriek tomu prijali preventívne opatrenia. Rakúsko zriadilo takzvané reštrikčné zóny, v ktorých platia prísnejšie hygienické pravidlá pri manipulácii so zvieratami a posilnilo kontroly na hraniciach so Slovenskom a Maďarskom. Okrem toho Rakúsko spustilo informačnú kampaň pre farmárov a veterinárov. Poľsko zaviedlo dezinfekčné brody a brány na troch hraničných priechodoch so Slovenskom 8. marca 2025, teda dva týždne pred potvrdením prvého prípadu nákazy na Slovensku. Poľsko zakázalo import zvierat a živočíšnych produktov zo Slovenska 21. marca 2025, kedy slovenské ministerstvo pôdohospodárstva oznámilo prvý prípad slintačky a krívačky na území Slovenska.  ...

Legislatíva Európskej únie ukladá štátom povinnosť usmrtiť všetky zvieratá v zariadení, v ktorom sa potvrdilo ohnisko choroby z kategórie A, do ktorej je zaradená aj slintačka a krívačka. Európska únia však členským štátom neprikazuje, aby usmrcovali aj zdravé zvieratá v okolí tohto zariadenia. Členské štáty môžu v prípade podozrenia na prítomnosť choroby kategórie A vytvoriť takzvané reštrikčné pásmo. V tomto pásme sa môžu na základe epidemiologickej situácie rozhodnúť, či pristúpia aj k usmrteniu zdravých zvierat.   ...

Ministerstvo pôdohospodárstva vyhlásilo výzvu na dotáciu pre chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí nevykonávajú chov ako podnikateľskú činnosť. Pre podnikateľov v tejto oblasti v súčasnosti nie je vyhlásená podobná výzva. Výrok hodnotíme ako pravdivý. ...

Za roky 2020 až 2022 sa zvýšil štátny dlh o 17,89 miliardy eur, keď na konci roka 2019 dosahoval 45,49 miliardy eur (.pdf, str. 1) a na konci roka 2022 dosahoval 63,38 miliardy eur (.pdf, str. 1). V roku 2023 sa dlh zvýšil o 6,4 miliardy na 68,9 miliardy eur. Presné štatistiky za rok 2024 ešte neboli zverejnené, no RRZ odhaduje deficit na rok 2024 na 6,95 miliardy eur (.pdf, str. 3). Pre celý rok 2025 odhaduje RRZ deficit na 6,6 miliardy eur. Teda celkovo za roky 2023–2025 by mal deficit dosiahnuť 20 miliárd eur. Výrok hodnotíme ako nepravdivý, keďže Veronika Remišová tvrdí, že sa mal dlh zvýšiť o 20 miliárd eur len do marca 2025. ...

Počas spornej tlačovej konferencie Veronika Remišová informovala o tom, že Robert Kaliňák neuviedol manželkinu nehnuteľnosť v neverejnej časti svojho majetkového priznania za rok 2023, čím podľa nej porušil ústavný zákon o ochrane verejného záujmu. Nekomentovala pritom faktické údaje týkajúce sa samotného majetku alebo osoby Zuzany Kaliňákovej, na ktoré sa vzťahuje zákonom stanovená výnimka z poskytovania informácií o oznámeniach verejných činiteľov. Tie zverejnil sám Kaliňák, keď ich poskytol portálu Aktuality.sk deň pred tlačovou konferenciou. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný. ...

Platy zdravotníkov sa naposledy výrazne dvíhali v roku 2013, teda približne pred desiatimi rokmi, a začali sa odvíjať od priemernej mzdy v hospodárstve....

Platové podmienky lekárov a sestier na Slovensku upravuje zákon č. 578/2004 Z. z. Predmetom súčasných rokovaní lekárskych odborov s vládou je kulminujúca personálna kríza v zdravotníctve. Táto sa viaže na situáciu zo začiatku októbra 2022, kedy vyše 2100 nemocničných lekárov podalo výpoveď. Spomínaným zdravotníkom plynie do 1. decembra výpovedná lehota. Lekárske odbory sformulovali osem požiadaviek pre oblasť zdravotníctva, jednou z nich je nastavenie platových podmienok tak, aby prispeli k udržaniu konkurencieschopnosti odvetvia na Slovensku a zohľadňovali dlhoročnú prax lekárov....

Platový automat, ktorý funguje dodnes, zaviedla vláda Ivety Radičovej v roku 2011, v reakcii na štrajky lekárov nespokojných so svojím platovým ohodnotením (.pdf, s. 27). Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo údaje o tom, ako sa od roku 2011 menili základné platy lekárov v nemocniciach. S výnimkou roku 2013, kedy sa platy lekárov začali odvíjať od výšky priemernej mzdy, sa platy v posledných rokoch naozaj zvyšovali len o minimálne sumy, a to prevažne v rámci desiatok eur. Tento výrok preto hodnotíme ako pravdivý. ...

Veronika Remišová vo výroku spája dve kauzy nákupu predražených CT prístrojov, výrok však hodnotíme ako ešte pravdivý. V roku 2011 vyhlásila Žilinská župa verejnú súťaž na nákup dvoch CT prístrojov do nemocníc v Liptovskom Mikuláši a v Trstenej. Nákup vtedy podpísal Juraj Blanár, ktorý bol na pozícií župana. Úrad verejného obstarávania poukázal na porušenia v procese a udelil pokuty Žilinskej župe. Súťaž vyhrala spoločnosť INTES Slovakia s ponukou 2,9 milióna eur, druhou v poradí bola spoločnosť Siemens s ponukou 1,4 milióna eur. Blanár vinu verejne nepriznal, formálne pochybenia nepoprel. ...