Na Facebooku sa šíri fotografia záznamov Štátnej bezpečnosti (ŠtB) s popisom naznačujúcim, že starý otec lídra Progresívneho Slovenska bol jej spolupracovníkom alebo príslušníkom. Milan Šimečka bol však v záznamoch vedený ako nepriateľská osoba, čo bolo označenie bežne používané pre kritikov vtedajšieho režimu. Komunisti navyše Šimečku pre jeho kritiku prenasledovali a následne aj perzekvovali.

Príspevok z októbra 2024 obviňuje Milana Šimečku zo spolupráce s komunistickou ŠtB. „ŠTBák Milan Šimečka- Paškvil. To sedí,“ píše sa v príspevku. 

Príspevok je prebratý zo sociálnej siete TikTok, odkiaľ ho prevzala facebooková stránka Skutočnosti. Na Facebooku ho zdieľalo viac ako 360 ľudí a na sieti TikTok mal vyše 4-tisíc videní. Pôvodne pravdepodobne pochádza Telegramového účtu známeho konšpirátora a obvineného extrémistu Daniela Bombica vystupujúceho pod menom Danny Kollár. 

Pre režim bol Milan Šimečka nepriateľskou osobou

Zápis v registračných protokoloch ŠtB, ktorý sa nachádza v príspevku, je autentický. Pri mene Milana Šimečku v kolónke poradové číslo použitá skratka „NO”. Tá sa používala na označenie spisu nepriateľskej osoby. 

Tento druh spisu bol podľa ÚPN vedený k sústreďovaniu písomností na osoby, ktoré svojim jednaním alebo politickými postojmi ohrozili alebo mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. 

Označenie I/4 pri jeho mene znamená, že bol zaradený do prvého zo štyroch stupňov nebezpečnosti. 

Pri jeho mene sa nachádza aj označenie „OS”, ktoré znamená, že išlo o osobný zväzok (v češtine osobní svazek). Ten bol podľa ÚPN zavedený na osobu, ktorá na základe preverených poznatkov vykonávala „protištátnu" činnosť alebo bola z takejto činnosti podozrivá. 

Úplný záznam evidencie ŠtB použitého v príspevku. Zdroj: Ústav pamäti národa

Obrázok, ktorý je v príspevku použitý, pochádza z tzv. registračných protokolov, ktoré evidovali všetky osoby, ktoré boli objektom záujmu Štátnej bezpečnosti. Registračné protokoly preto podľa ÚPN predstavujú hodnoverné svedectvo o činnosti ŠtB, spolupracovníkoch, ale aj o prenasledovaných osobách. 

Milan Šimečka (narodený 6. marca 1930) je vedený vo zväzku správy štátnej bezpečnosti Bratislava v knihe, do ktorej boli mená zapisované od 6. júna 1973 do 8, februára 1974. Šimečka tu figuruje pod registračným číslom 14 648 s krycím menom Paskvil. 

Ani ďalšie záznamy nepotvrdzujú Šimečkovu spoluprácu

Na základe údajov Milana Šimečku je možné v archíve ÚPN nájsť aj záznam o ďalšom spise pod registračným číslom 26294. Aj tento druhý záznam hovorí o osobnom zväzku, teda o zväzku, ktorý je zavedený na osobu, ktorá vykonávala „protištátnu" činnosť alebo bola z takejto činnosti podozrivá. V kolónke „U koho sa zväzok nachádza” je poznámka „pravica”, čo je podľa ÚPN označenie problematiky, ktorá charakterizovala účel vedenia zväzku či spisu. 

Meno Milana Šimečku sa nachádza aj v evidencii Archívu bezpečnostných zložiek Českej republiky. Ide o dva záznamy, kde pri jednom (.pdf., str. 33) je označenie „K”, čo znamená, že išlo o tzv. kontrolný spis, ktorý bol určený na kontrolu dôležitých akcii ŠtB vyššími riadiacimi útvarmi služby, kde mohli byť zaznamenané výsledky kontrol nižších zložiek štátnej bezpečnosti. Druhýkrát je tu jeho meno uvedené v protokole o vyšetrovacích spisoch (.pdf, str. 132), čo znamená, že bol vyšetrovaný. V rovnakom spise boli vyšetrovaní aj Olga Havlová, Ivan Havel či Miroslav Kusý.

Zo žiadnych dostupných archívnych údajov nevyplýva, že by Milan Šimečka spolupracoval s komunistickou ŠtB.      

Šimečku komunistický režim prenasledoval

Milan Šimečka bol spisovateľ, filozof a publicista. Narodil sa v roku 1930 v českom Bohumíne a do Bratislavy sa presťahoval v roku 1954, kedy začal učiť marxistickú filozofiu na Univerzite Komenského a neskôr na Vysokej škole múzických umení. Bol členom KSČ. 

Do problémov s vtedajším komunistickým režimom sa dostal po tom, čo sa stal výrazným kritikom okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy z 21. augusta 1968. Ešte v roku 1968 ho vylúčili z komunistickej strany (KSČ). V roku 1970 dostal aj výpoveď z Univerzity Komenského v Bratislave. 

Dlhé roky potom musel znášať domové prehliadky, odpočúvanie a výsluchy. Kvôli kritike režimu musel, napriek svojmu akademickému pozadiu, pracovať v rôznych robotníckych pozíciach, v máji 1981 ho zatkli.  

Bol obvinený v akcii „francúzsky kamión" z trestného činu podvracania republiky za údajný prevoz zásielky exilovej literatúry. Vo vyšetrovacích väzbách v Bratislave a v Prahe-Ruzyni strávil 13 mesiacov. V júni 1982 ho prepustili a k samotnému vykonštruovanému procesu napokon neprišlo. 

Po nežnej revolúcii sa stal predstaviteľom Verejnosti proti násilu (VPN), neskôr poradcom prezidenta Václava Havla. Zomrel na infarkt 24. septembra 1990 v Prahe.  

Označovanie osobností za spolupracovníkov ŠtB

Už v minulosti Demagóg.sk písal o nepravdivom označovaní známych osobností za spolupracovníkov ŠtB. Naposledy napríklad v prípade českého hokejového brankára Dominika Hašeka. Rovnako sme tiež písali o nepravdivom označovaní syna Milana Šimečku, Milana Martina Šimečku za spolupracovníka ŠtB. Vyvrátili sme aj, že by s ŠtB spolupracovali kandidáti na prezidenta Peter Pellegrini a Ivan Korčok. Po atentáte na predsedu vlády SR Roberta Fica sa objavili aj nepravdivé informácie, že útočník bol príslušníkom či spolupracovníkom ŠtB.  

Záver

Milan Šimečka nebol príslušníkom či spolupracovníkom ŠtB. Starý otec predsedu Progresívneho Slovenska Michala Šimečku bol v registračných protokoloch ŠtB vedený s poznámkou ,,NO”, teda išlo o spis nepriateľskej osoby. Tento druh spisu bol podľa ÚPN vedený k sústreďovaniu písomností na osoby, ktoré svojím jednaním alebo politickými postojmi ohrozili alebo mohli ohroziť vnútorný poriadok a bezpečnosť štátu. To, že Milan Šimečka spolupracoval s komunistickou ŠtB, nevyplýva ani zo žiadnych dostupných archívnych údajov. Práve naopak, vtedajší režim Šimečku pre jeho kritiku prenasledoval a perzekvoval. Príspevok sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.

Zdroj ilustračnej fotografie: DRs Kulturarvsprojekt, CC BY-SA 2.0