My sme konsolidovali predovšetkým na strane výdavkov. Dve tretiny šetrenia alebo teda konsolidácie verejných financií bolo uskutočnených na výdavkovej strane, to znamená, že sme okresali verejné výdavky a jedna tretina bola na strane príjmov.
Vláda Ivety Radičovej síce konsolidovala verejné financie a vyjadrovala snahu udržať pomer dve tretiny na strane výdavkov a jedna tretina na strane príjmov, v praxi však existuje viacero indikátorov, že tento pomer reálne nebol dodržaný. Výrok preto hodnotíme ako zavádzajúci.
Radičovej vláda mala pôvodný plán znižovať deficit štátneho rozpočtu na rok 2011 predovšetkým na strane výdavkov. Celkovo chcela znížiť deficit z 4,54 miliardy eur roku 2010 na 3,81. Pripravila konsolidačný balíček teda o 1,75 miliardy eur (cca 2,5% HDP). Agentúra TASR uvádza:
"V snahe znížiť takmer 8-% deficit na necelých 5 % pripravila vláda vlani na jeseň balík konsolidačných opatrení v celkovej sume 1,75 miliardy eur. Získať ich chce úsporou výdavkov v objeme viac ako 980 miliónov eur a zvýšením príjmov na úrovni 770 miliónov eur."
980 miliónov z 1,75 miliardy nie sú dve tretiny, ako vláda a médiá často opakovali (napríklad tu).
V priebehu roka však vláda pozmenila plán a ministerstvo financií tvrdilo, že úsporný balíček za 1,75 miliardy eur na zastavenie zadlžovania krajiny zaplatia približne na polovicu ľudia cez vyššie dane a štát cez krátenie výdavkov.
Z hodnotenia mimovládnej organizácie INESS a IHP uverejnenom v denníku Pravda vyplývajú pochybnosti, či tento pomer nakoniec dodržala. Okrem iného sa v článku píše o spôsoboch šetrenia vlády Ivety Radičovej:
"Dosluhujúci kabinet Ivety Radičovej (SDKÚ) ušetril vlani podstatne menej peňazí, ako si naplánoval. Vláda sľubovala, že oproti roku 2010 minie na rôzne nákupy či platy úradníkov o 700 miliónov eur menej, napokon však skutočná úspora bola o 200 miliónov eur nižšia. Peniaze sa rozkotúľali najmä v dôsledku pokračujúceho zadlžovania sa nemocníc a železničných spoločností.
"Zníženie bežných výdavkov len o 0,4 percenta je nedostatočné," hovorí šéf Inštitútu hospodárskej politiky František Palko. Zároveň upozorňuje, že najmä ľudia cez vyššie dane prispeli k tomu, že vlaňajší deficit štátneho rozpočtu klesol o takmer 1,2 miliardy eur na necelých 3,3 miliardy eur. "Výrazná časť konsolidácie sa uskutočnila cez nárast príjmov, najmä cez zvýšenie dane z pridanej hodnoty," dodáva Palko.
J. Karpiš z INESS v rozhovore pre denník SME (22. januára 2012) upozornil, že vlády I. Radičovej síce nezvyšovala výdavky štátu, no ani ich zásadne neznížila:
"Ficova vláda absolútne ignorovala prichádzajúcu krízu a zvyšovala výdavky najviac v Európskej únii. Vláda Ivety Radičovej akceptovala tieto obrovské výdavky a vyhlásila ich za status quo a dokázala iba zostať na tej úrovni. To je málo."