Jednotná kontrola potravín v rámci jednotného trhu EÚ neexistuje. Podľa európskej legislatívy musí byť na produkte uvedené zloženie, ale nie pôvod jednotlivých ingrediencií. Legislatíva tak ošetruje výrobný proces potravín, nie ich celoeurópsku inšpekciu. Podľa denníka Pravda bude snaha EK smerovať práve do tejto oblasti sprísnenia označovania pôvodu a zloženia produktov pre všetkých účastníkov potravinového reťazca. To má umožniť dôkladnejšiu kontrolu potravín v rámci EÚ zo strany členských štátov.
Denník Pravda taktiež uverejnil nasledovnú citáciu:
Po škandále s BSE (choroba šialených kráv) prijala Európska únia zásadu, že každé hovädzie mäso musí byť vystopovateľné až na farmu. Pri iných druhoch mäsa to však neplatí. „Smernica o označovaní potravín sa prijala ešte v roku 2000. Od roku 2007 sa neustále upresňuje, ale v dôsledku obrovského lobingu výrobcov a obchodníkov stále nie je dokončené jej presné znenie,“ vykreslil pozadie tvorby potravinových zákonov štátny radca pre potraviny Ján Štulc.
Politika Európskej komisie sa sútreďuje predovšetkým na prijímanie spoločných predpisov a hygienických noriem, nezahŕňa celoeurópsku kontrolu potravín. Za inšpekcie potravín sú zodpovedné členské štáty, tvrdí europoslanec Bart Staes (Zelení).
Európska únia prijala legislatívu na ochranu bezpečnosti zdravia a potravín. Avšak ako uvádza poslankyňa EP Corinne Lepage (ALDE) existuje rozdiel medzi prijatou legislatívou a jej napĺňaním. Podľa nej neexistujú v EÚ riadne mechanizmy kontroly v jednotnom trhu.