Ivan Gašparovič
Nestraníci
Áno, je to tak úsmevné, keď v novinách niektorí veľkí právnici, ako si hovoria, sú podpísaní a napíšu, že prezident nesmie vymenovať nových sudcov. Absolútna nepravda. Súčasný prezident je prezidentom do 15-tého a dovtedy má právo a povinnosť robiť úkony, ktoré ho, do ktorých ho Ústava zaväzuje alebo ktoré mu Ústava môže dávať. Čiže aj pokiaľ ide o menovanie ústavných sudcov, ja mám právo týchto sudcov z tých 6 vybrať 3 a vymenovať. (...) Na druhej strane chcem povedať k tým, ktorí hovoria, že nesmiem, že Ústava hovorí jednoznačne. Prezident vymenuje z dvojnásobného počtu, čiže v tomto prípade 6 bolo zvolených, vymenuje a budúci prezident nemá právo, ani možnosť podľa Ústavy týchto neprijať ich sľub. Dokonca aj to, čo som čítal, že prezident môže týchto 6 odmietnuť a znovu požiadať Národnú radu, takisto to nie je pravda. Prezident je povinný z tých 6, keby vyberal, z tých 6 vybrať 3.
Rozhovor s Ivanom Gašparovicom - 09.06.2014
Ivan Gašparovič uvádza viaceré fakty pri formovaní svojho argumentu a keďže sa jedná sa o jednu myšlienku, hodnotíme to ako jeden výrok. V prvom rade, je pravdou, že stanovisko viacerých významných právnikov o nemožnosti prezidenta vymenovať kandidátov na ústavných sudcov zverejnené bolo. Interpretácia čl. 102 ods. 1 písm. s) I. Gašparovičom je však v rozpore s uznesením Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, vydanie ktorého bolo iniciované práve konaním súčasného prezidenta v inej otázke realizácie jeho menovacích právomocí a o ktoré sa Gašparovič dodnes opiera pri zdôvodňovaní legitimity svojho rozhodnutia vo veci nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora. Bez toho aby sme hodnotili právnu podstatu týchto právnických názorov, hodnotíme výrok Ivana Gašparoviča ako zavádzajúci, keďže svoje odôvodnenie v tejto veci stavia v protiklade k svojmu vlastnému odôvodneniu vo veci porovnateľnej.
Ivan Gašparovič má textami v novinách na mysli stanovisko organizácie VIA IURIS, ktoré bolo v stručnej podobe formou komentára zverejnené aj v denníku SME. Toto stanovisko sa opiera najmä o systematický výklad ústavy a o uznesenie (.pdf) ústavného súdu PL. ÚS 14/06, ktoré poukazujú na nevyhnutnosť disponovať demokratickou legitimitou pre výkon prezidentských právomocí, ktorú prezidenti získavajú zvolením v priamych voľbách na vopred stanovené funkčné obdobie. Novozvolený prezident Andrej Kiska získal legitimitu v demokratických voľbách pre výkon mandátu od 15. júna 2014 a Gašparovič do 15. júna. Pritom funkčné obdobie trojice súčasných ústavných sudcov vyprší až 4. júla. Podľa stanoviska nesmie prezident, ktorý podľa čl. 101 ods. 1 Ústavy "zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov," a podľa uznesenia PL. ÚS 14/06 "môže uplatňovať vlastnú politickú líniu" pri svojom rozhodovaní, rozhodnúť o vymenovaní funkcionárov, ktorí nastúpia do úradu až po uplynutí jeho funkčného obdobia.
Ak by sme aj akceptovali, že vyššie uvedená interpretácia je viac právnym názorom, než faktom, jej faktickú správnosť potvrdzuje uznesenie (.pdf) Ústavného súdu PL. ÚS 4/2012, o ktoré sa prezident sám opiera v otázke nevymenovania kandidáta na generálneho prokurátora J. Čentéša. Toto uznesenie možno v otázke (ne)možnosti prezidenta odmietnuť zvolených kandidátov bezpochyby vztiahnuť aj na kandidátov na ústavných sudcov, pretože ods. s) a t) čl. 102 Ústavy SR obsahujú rovnakú formuláciu právomoci slovami "vymenúva a odvoláva," nie "vymenuje", ako to tento krát uvádza Gašparovič.
Uznesenie ÚS oprávňuje prezidenta nevymenovať kandidáta "z dôvodu, že nespĺňa zákonné predpoklady na vymenovanie, alebo z dôvodu závažnej skutočnosti vzťahujúcej sa na osobu kandidáta, ktorá dôvodne spochybňuje jeho schopnosť vykonávať funkciu spôsobom neznižujúcim vážnosť ústavnej funkcie alebo celého orgánu, ktorého má byť táto osoba vrcholným predstaviteľom, alebo spôsobom, ktorý nebude v rozpore so samotným poslaním tohto orgánu, ak by v dôsledku tejto skutočnosti mohol byť narušený riadny chod ústavných orgánov (čl. 101 ods. 1 druhá veta Ústavy Slovenskej republiky). Prezident uvedie dôvody nevymenovania, pričom tieto nesmú byť svojvoľné." Je teda zrejmé, že ak by prezident uvážil, že pri viac než troch zo zvolených šiestich kandidátov na sudcov existujú takéto závažné skutočnosti, mohol by, opierajúc sa o výklad jeho právomoci Ústavným súdom SR, s primeraným odôvodnením, ktoré sa nezakladá na svojvoľných argumentoch, nevymenovať jedného, viacerých alebo aj žiadnych ústavných sudcov zo zvolenej šestice kandidátov.
Ústava používa pojem "vymenuje" celkovo iba trikrát: (1) v prípade menovania ministrov vlád, (2) "ak sa sudca ústavného súdu vzdá svojej funkcie sudcu ústavného súdu alebo ak je odvolaný, prezident Slovenskej republiky vymenuje iného sudcu na nové funkčné obdobie z dvoch osôb navrhnutých Národnou radou Slovenskej republiky", alebo (3) "sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy, ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov." Daný prípad nespadá ani do jedného z týchto prípadov.
Dátum zverejnenia analýzy: 08.06.2014