Prezident hovorí pravdu v tom, že ak sa k zákonu má vydať vykonávací predpis (čo je prípad diskutovaného ústavného zákona), má sa podľa Rokovacieho poriadku NR SR predložiť súčasne s textom návrhu zákona. Nenašli sme však potvrdenie toho, že sa tento postup využíva často (je zaužívaný), aj keď vzhľadom na periodicitu využívania inštitútu skráteného legislatívneho konania v NR SR je to pravdepodobné. Výrok hodnotíme ako neoveriteľný.

§ 68 ods. 4 Rokovacieho poriadku NR SR (.pdf) uvádza: "Ak sa má podľa zákona vydať vykonávací predpis, predseda národnej rady môže vyžiadať od navrhovateľa zákona jeho návrh. Návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ zákona vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný."

Ako vyplýva zo schváleného znenia novely ústavy, hneď viacero jej ustanovení, napr. o preverovaní sudcov, majú podrobne upraviť zákony, t.j. vykonávacie predpisy. Žiadne takéto zákony však zatiaľ neboli schválené, čo je teda v rozpore s vyššie uvedeným ustanovením Rokovacieho poriadku NR SR. Formálne sa problém možno bude riešiť tak, že sa pre vykonávací predpis stanoví neskorší dátum účinnosti než pre novelu ústavy, pre ktorú je týmto dátumom 1. september. V takom prípade by však vzniknutý právny stav v časovom intervale, kedy bude účinná novela ústavy, ale nie vykonávací zákon, bol formálne protiústavný, pretože by podľa ústavy mal existovať (v právnom zmysle , t.j. byť účinný) vykonávací zákon upravujúci právne vzťahy, ktoré ho ústava upraviť oprávňuje, no v skutočnosti by takýto zákon neexistoval.

Pokiaľ ide o časť tvrdenia, že táto prax je zaužívaná, Demagog.SK nenašiel žiadnu analýzu, ktorá by ju potvrdila alebo vyvrátila. Minimálne vysoký podiel skrátených legislatívnych konaní v rokovacom procese NR SR však môže slúžiť ako indikátor, že podobné ad hoc riešenia môžu byť celkom reálne potrebné aj pri iných zákonoch.