Je síce pravda, že právomoci národných parlamentov voči EÚ sa vďaka Lisabonskej zmluve posilnili, avšak tvrdenie, že môžu "zablokovať" prijatie nejakej legislatívy, považujeme za zavádzajúce, pretože samotné národné parlamenty môžu len "vrátiť" návrh naspäť Komisii, pričom tento návrh môže byť opäť v rovnakej podobe schválený Radou EÚ a Európskym parlamentom. Pod pojmom "zablokovanie" chápeme v podstate stiahnutie alebo odmietnutie návrhu.

Na základe Protokolu č. 1 o úlohe národných parlamentov v EÚ a Protokolu (č. 2) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (oba zahrnuté v Lisabonskej zmluve, str. 263 a 267) sa do istej miery zvýšili právomoci národných parlamentov. Národné parlamenty členských krajín môžu na základe týchto (okrem oblastí, kde má EÚ výlučnú právomoc) vysloviť parlamentnou väčšinou nesúhlas s predloženým návrhom zákona, pokiaľ nie je v súlade s princípom subsidiarity. "Každý národný parlament môže Európskej komisii doručiť svoje odôvodnené stanovisko, že daný návrh je v rozpore so zásadou subsidiarity. Ak takýto názor bude zastávať jedna tretina národných parlamentov, tak Európska komisia bude musieť návrh ešte raz posúdiť.Ak bude takýto názor zastávať jednoduchá väčšina hlasov národných parlamentov a Európska komisia bude chcieť svoj návrh aj naďalej udržať (nestiahne ho, ani nezmení) bude musieť vypracovať svoje odôvodnené stanovisko, ktoré bude postúpené Európskemu parlamentu a Rade EÚ. ... Následne Rada a Európsky parlament budú tiež posudzovať súlad návrhu so zásadou subsidiarity v prvom čítaní." (Citované z dokumentu MPSVR SR, str. 5-6)

Pri prvom pokuse o predloženie návrhu teda stačí nesúhlas tretiny národných parlamentov. V takomto prípade sa zvykne hovoriť o "žltej karte". Komisia môže návrh prepracovať alebo jednoducho len jasnejšie odôvodniť opodstatnenosť daného návrhu. Ak je návrh odmietnutý aj pri druhom pokuse, tentokrát však väčšinou národných parlamentov, zvykne sa hovoriť o "oranžovej karte". Či je možné v legislatívnom procese pokračovať, by teda v konečnom dôsledku bolo na rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady a nie národných parlamentov. Tie môžu "prinútiť" Komisiu, prípadne Radu a Európsky parlament, aby návrh znovu preskúmali a vysvetlili dôvody na jeho prijatie, avšak samotné národné parlamenty nedokážu návrh "zablokovať" alebo stiahnuť.