Ivan Šimko v tomto výroku spomína rovnakú novelu ústavy, o akej sa zmienil pri prezentovaní informácie o vzniku Súdnej rady SR; ústavný zákon 90/2001 Z.z. Tento ústavný zákon naozaj pokrýval široké spektrum zmien a okrem justície (nielen vytvorenie Súdnej rady, ale aj napr. posilnenie právomocí ústavného súdu či zmena v procese menovania sudcov) zahŕňal aj úpravu imunity poslancov, reformu verejnej správy (územnosprávneho členenia krajiny) či zavedenie verejného ochrancu práv.

"Prístupové otázky do Európskej únie", ktoré spomína Šimko, sa, hoci len nepriamo, taktiež riešili, a to vo forme úpravy znenia čl. 7 ústavy, pojednávajúceho o vzťahu právnych predpisov Európskej únie a právnych predpisov vnútroštátneho práva. Konkrétne znenie tohto vzťahu, ktoré zakotvil čl. 7 ods. 2, je nasledovné:
"(2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2."

Rovnako dôležité v tomto kontexte je rozšírenie právomoci vlády o právo vydávať tzv. aproximačné nariadenia, slúžiace na harmonizáciu právnych predpisov (prevažne smerníc) EÚ so zákonmi SR. Táto právomoc bola zakotvená taktiež v ústavnom zákone z roku 2001, konkrétne v čl. 120 ods. 2:
(2) Ak tak ustanoví zákon, vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. 7 ods. 2.

Uvedené zmeny, ktoré boli súčasťou novely z roku 2001 a týkali sa fungovania slovenského právneho poriadku v prostredí Európskej únie, umožňujú hodnotiť výrok Ivana Šimka ako pravdivý.