Ivan Šimko
KDH
keď sme tvorili Súdnu radu, hlavné, o čo sme sa usilovali, boli dve zásady. Jednak aby boli jedna k jednej, teda pol na pol sudcovia a nesudcovia a aby tí, ktorí nie sú sudcovia, aby boli nejakým pluralitným spôsobom kreovaní, aby teda ich nenominoval jeden orgán, jedna politická strana. Preto sme vtedy zvolili model, že to budú tri najvyššie ústavné orgány, prezident, vláda, parlament.
Zákonný rámec vzniku Súdnej rady definuje Predpis č.90/2001 Z.z.: Ústavný zákon, ktorým sa sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, a Zákon č.185/2002 o Súdnej rade SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
„Čl. 141a
Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Jej ďalšími členmi sú
a) ôsmi sudcovia, ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky,
b) traja členovia, ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky,
c) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky,
d) traja členovia, ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.
(2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. b) až d) možno ustanoviť osobu, ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
(3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.
Rozdelenie členov Súdnej rady na polovicu medzi sudcov a nesudcov nie je pevne stanovenou zásadou (počas existencie Rady sa tento pomer menil, vzhľadom na to, že medzi členmi menovanými ústavnými orgánmi bývali aj sudcovia), no znenie zákona takéto rozdelenie umožňuje.
Výrok preto možno hodnotiť ako pravdivý.