DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ivan Šimko

KDH

to je tá personálna únia, teda spojenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu, teda akéhosi manažéra celého súdnictva a spojenie šéfa, predsedu Súdnej rady, ktorá je vlastne akýmsi predovšetkým kontrolným orgánom, ale má aj veľké právomocí na to, aby tú kontrolu, aby z tej kontroly vyvodila dôsledky.

Justicné reformy - 07.04.2014
Pravda

Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o "predovšetkým", nie "výlucne" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.

Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne:
"Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky."
Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:

  • Zákon 385/2000 Z.z. (Zákon o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov);
  • Zákon 757/2004 Z.z. (Zákon o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov);
  • Zákon 185/2002 Z.z. (.pdf) (Zákon o Súdnej rade a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Pri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach:

"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že

  • v súlade s rozvrhom práce vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR ako predseda senátu alebo sudca,
  • na podklade rozhodnutia pléna Najvyššieho súdu SR predkladá Národnej rade Slovenskej republiky alebo iným príslušným orgánom podnety na novú právnu úpravu,
  • odporúca ministrovi spravodlivosti využit poznatky z rozhodovacej cinnosti Najvyššieho súdu SR pri odbornej výchove sudcov krajských a okresných súdov
Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva aj štátnu správu tohto súdu tým, že:
  • dbá o riadny chod Najvyššieho súdu SR po stránke personálnej, organizacnej, hospodárskej a financnej,
  • stará sa o odborné vzdelávanie sudcov a ostatných zamestnancov tohto súdu,
  • vymenúva a odvoláva predsedov kolégií a ich zástupcov a vymenúva predsedov senátov Najvyššieho súdu SR,
  • podáva návrhy na odvolanie z funkcie sudcu Najvyššieho súdu SR,
  • urcuje rozvrh práce Najvyššieho súdu SR a vydáva organizacný a kancelársky poriadok Najvyššieho súdu SR,
  • podáva návrhy na disciplinárne konanie proti sudcom Najvyššieho súdu SR, dbá o zabezpecenie dôstojnosti súdneho konania a jeho plynulosti, ako aj o dodržiavanie sudcovskej etiky na Najvyššom súde SR,
  • vybavuje stažnosti, ktoré sa týkajú prietahov v konaní, alebo nevhodného správania, prípadne narušenia dôstojnosti súdneho konania podpredsedom, sudcami a dalšími zamestnancami Najvyššieho súdu SR."

Z uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra "celého súdnictva" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako "najvyššieho orgánu súdnej moci v SR") táto metafora platí. 

Predseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov  disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: "Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001)."

Dátum zverejnenia analýzy: 06.04.2014
success
error