KDH
to je tá personálna únia, teda spojenie funkcie predsedu Najvyššieho súdu, teda akéhosi manažéra celého súdnictva a spojenie šéfa, predsedu Súdnej rady, ktorá je vlastne akýmsi predovšetkým kontrolným orgánom, ale má aj veľké právomocí na to, aby tú kontrolu, aby z tej kontroly vyvodila dôsledky.
Ivan Šimko pravdivo interpretuje príslušný clánok ústavy o spojení funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR (NS SR) a predsedu Súdnej rady SR, rovnako ako úlohy, ktoré tieto orgány, resp. ich predstavitelia vykonávajú. Treba dodat, že právomoci Súdnej rady nie sú vycerpané zoznamom spomínaným Šimkom; kedže však ten hovorí o "predovšetkým", nie "výlucne" týchto právomociach, jeho výrok hodnotíme ako pravdivý.
Ústavný zákon 90/2001 Z.z. v cl. 88 zaviedol do slovenského ústavného systému nový orgán - Súdnu radu SR - ktorej predsedu vymedzil nasledovne:
"Cl. 141a Súdna rada Slovenskej republiky
(1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky."
Právomoci a zodpovednosti predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady sú roztrúsené v nasledujúcich zákonoch:
Pri predsedovi Najvyššieho súdu možno hovorit o nasledovných právomociach:
"Predseda Najvyššieho súdu SR vykonáva súdnictvo v pôsobnosti Najvyššieho súdu SR tým, že
Z uvedeného vyplýva, že mnohé právomoci (riadny chod súdu, vydávanie rozvrhu práce, organizacného poriadku a pod.) majú manažérsky charakter. Oznacit predsedu NS SR za manažéra "celého súdnictva" je možno zvelicením, ale v niektorých ohladoch (napr. predkladania podnetov na novú právnu úpravu za celý sudcovský stav, rovnako ako samotného postavenia NS SR ako "najvyššieho orgánu súdnej moci v SR") táto metafora platí.
Predseda Súdnej rady SR stojí na cele najvyššieho orgánu sudcovskej samosprávy, kompetencie ktorého sú predovšetkým kontrolné (definované v cl. 141a Ústavy SR). Zahrnajú napríklad rozhodovanie o predložení návrhu na vymenovanie kandidáta na sudcu, ktorý prešiel úspešným výberovým konaním, prezidentom SR, volbu a odvolávanie clenov a predsedov disciplinárnych senátov ci rozhodovanie o pridelovaní a prekladaní sudcov. Mnohé tieto právomoci by sa však dali interpretovat ako aktívne, podielajúce sa na správe súdnictva a na jeho regulácii. Takúto interpretáciu potvrdil Ústavný súd SR, ked v náleze (.pdf) III. ÚS 79/04, citujúc aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu 90/2001 Z.z., uviedol: "Súdna rada je orgánom verejnej moci, ústavným orgánom, ktorý zabezpecuje nezávislé postavenie súdnej moci vo vztahu k iným orgánom štátu. 'Zmyslu obsahového naplnenia princípu nezávislosti súdnictva a jeho oddelenia od ostatných orgánov štátu zodpovedá aj ustanovený okruh kompetencií, ktorý zabezpecuje jej zásadný vplyv na riešenie najzákladnejších a pre organizáciu, výkon a správu súdnictva existencných otázok' (z dôvodovej správy k novele ústavy v roku 2001)."