DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Martina Lubyová

... tá celková obálka tých fondov sa nám teraz znížila o značnú sumu aj z dôvodu toho, že Slovensko malo vyšší rast HDP, ako sa predpokladalo pri plánovaní. Čiže celkový objem, ktorý Slovensko môže čerpať v rámci týchto výziev, je naozaj veľmi flexibilná veličina a závisí aj od ďalších pomerov, aj parametrov napríklad ekonomiky, riadenia tých výziev a tak ďalej.

Lubyová a Gröhling v TA3 - 02.10.2017
Pravda

Celkový objem prijatých eurofondov naozaj závisí od viacerých faktorov, medzi ktoré patrí napr. transparentnosť riadenia danej výzvy, ale aj ekonomické ukazovatele danej krajiny - príjemcu eurofondov. V súčasnosti boli Slovensku v niekoľkých operačných programoch vrátane OP "Výskum a inovácie" skutočne znížené prostriedky z eurofondov kvôli rastu HDP. Výrok Martiny Lubyovej preto hodnotíme ako pravdivý.


Eurofondy, oficiálne nazývané aj Fondy Európskej únie, dostáva SR ako členský štát EÚ od vstupu do tejto inštitúcie v roku 2004. Tieto prostriedky v rámci každého členského štátu, ktorý na ne má nárok, prijímajú tak súkromné firmy, ako aj štátna správa, výskumné agentúry či poľnohospodári. Fondy majú slúžiť najmä na "zabezpečenie zvýšenia výkonnosti krajiny v rôznych oblastiach, udržateľného rastu ekonomiky, životnej úrovne obyvateľstva a na znižovanie regionálnych rozdielov." Umožňujú "prerozdelenie prostriedkov ekonomicky silnejších partnerov na rozvoj slabších štátov a ich priblíženie sa k vyspelým európskym štátom."

Dôvodom na zníženie či zastavenie čerpania eurofondov môže byť nehospodárne nakladanie s prostriedkami, ale aj pozitívny ekonomický vývoj členského štátu, ktorý cez príjemcov fondov čerpá poskytnuté prostriedky. K tomuto javu došlo koncom augusta 2017, kedy podpredseda vlády SR pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini oznámil, že vplyvom vyššieho rastu ekonomiky, ako predpokladala Komisia pri napĺňaní tzv. národnej obálky objemu fondov EÚ pre Slovensko sa ich celkový objem v troch operačných programoch zníži o 0,45 %, čiže 68,8 milióna eur. Pellegrini však ubezpečil, že sa tento krok nedotkne žiadnych cieľov alebo projektov. K zníženiu prostriedkov sa ďalej vyjadril: „Teraz akoby sme platili daň z úspechu, pretože krajine sa darí lepšie, ekonomika rastie a je výkonnejšia, ako sa predpokladalo zo strany EK, keď sa prepočítavalo, koľko by Slovensko malo dostať v programovom období 2014 až 2020. V rokoch 2014 a 2015 bol rast podstatne rýchlejší, ako bol predpoklad EK z roku 2012, a zároveň pokračuje ďalej.“ K rovnakému kroku pristúpila EK v prípade ďalších štyroch členských štátov EÚ.

Určiť, ktoré operačné programy konkrétne prídu o uvedené financie, mal v kompetencii Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Podmienkou bolo, aby išlo o prostriedky z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a nie z Kohézneho fondu. Všetky vybrané operačné programy s tým súhlasili. Okrem iných bol vybratý aj Operačný program Výskum a inovácie, ktorému sa znížil objem eurofondov o 35,74 milióna eur z celkových takmer 2,27 miliardy eur. Ide o "spoločný programový dokument Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky a Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky pre poskytnutie podpory z Európskych štrukturálnych a investičných fondov v programovom období 2014 – 2020 v oblasti zameranej na vytvorenie stabilného prostredia priaznivého pre inovácie pre všetky relevantné subjekty a podporu zvýšenia efektívnosti a výkonnosti systému výskumu, vývoja a inovácií, ako základného piliera pre zvyšovanie konkurencieschopnosti, udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti." 

Dátum zverejnenia analýzy: 01.10.2017
success
error