Výrok ministra zdravotníctva môžeme v tejto formulácii interpretovať rôzne, čo vedie k rozličným výsledkom. Z rozhovoru nie je jednoznačný menovateľ, na základe ktorého minister uvedené percento vypočítal. Okrem toho je nedefinovateľná aj kategória "veľké nemocnice". V 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva (MZ SR) tvoria mzdy na celkových nákladoch približne 60%, na osobných nákladoch 70%, na výnosoch zo zdravotných poisťovní približne 80%. Okrem toho je však potrebné mať na zreteli fakt, že medzi jednotlivými nemocnicami sú rozdiely, ktoré sa zároveň menia v čase. Výrok z týchto dôvodov a po konzultácii s riaditeľom Stredoeurópskeho inštitútu pre zdravotnú politiku, Tomášom Szalaym hodnotíme ako neoveriteľný.

Ako ukazujú výkazy ziskov a strát z účtovných závierok 13 najväčších zdravotníckych zariadeniach v pôsobnosti MZ SR k 31.12.2016, uvedených 80% môže približne zodpovedať podielu miezd na výnosoch z poisťovní. Na druhú stranu, na celkových nákladoch nemocníc mzdy tvoria okolo 60%. A podiel mzdových nákladov na celkových osobných nákladoch je zhruba 70%. 

Na okraj, kapitola štátneho rozpočtu pre MZ SR predpokladala na rok 2017 celkové výdavky v hodnote 1,37 mld. eur. Na pokrytie miezd vyčlenila sumu 25 980 211 eur, ktorá tvorí necelé 2% výdajov (.pdf, s. 76). Podľa poslednej Zdravotníckej ročenky boli celkové náklady organizácií v zdravotníctve v roku 2015 4,7 mld. eur. Mzdy z tejto sumy tvorili 25,26% , teda 1 187 643 678 eur (.pdf, s. 8).