DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Milan Ftáčnik

Nestraníci

V Bratislave sme vybudovali za posledných 25 rokov 2,4 km novej trate do Petržalky a mesto pripravuje ďalšie 4 km trate až na Janíkov Dvor. Ale územný generel dopravy identifikoval ďalších 22 možných nových električkových tratí

Bratislavský samosprávny kraj - 18.07.2017
Nepravda

Výrok pochádza z Ftáčnikovho blogu z júna 2017. V roku 2016 skutočne došlo k otvoreniu novej električkovej trate do Petržalky, a to medzi Šafárikovým námestím a Jantárovou cestou v celkovej dĺžke 2,40 kilometra. Mesto Bratislava chce nadviazať na tento úsek a v roku 2018 sa chystá pokračovať s výstavbou 3,78 kilometra dlhej trate od Rusovskej cesty po Janíkov dvor. Výsledkom spracovania Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy (pdf.) však nebola identifikácia ďalších 22 potenciálnych električkových tratí. Za tú bol zodpovedný Magistrát hlavného mesta SR Bratislava, ktorý v roku 2012 spracoval Zadanie Územného generelu dopravy (pdf.) a na základe neho potom firma, ktorá vyhrala vo verejnom obstaraní analyzovala a technicky posudzovala návrhy spomínaných tratí. Výrok Milana Ftáčnika preto hodnotíme ako nepravdivý.  


Bratislavská samospráva v roku 2013 pristúpila k realizácii jedného zo strategických dopravných projektov, ktorý v sebe zahŕňal (okrem iného) rekonštrukciu Starého mosta a vybudovanie I. etapy nosného systému mestskej hromadnej dopravy do Petržalky. Hlavné mesto SR Bratislava ukončilo stavebné práce na výstavbe 15. decembra 2015, k oficiálnemu spojeniu Petržalky s centrom mesta došlo 8 júla 2016. Na prestavbu Starého mosta mesto získalo nenávratný finančný príspevok z eurofondov. Na financovaní projektu sa z 85 percent podieľa EÚ, 10 percent štát a 5 percent zaplatilo mesto. Stavebné práce stáli 69 033 163,73 EUR s DPH.

Úsek električkovej trate smerujúci k Janíkovmu dvoru bude nadväzovať na prvý úsek a oba úseky budú spolu po dokončení vytvárať jeden prevádzkový celok. Sprevádzkovanie druhej časti je plánované najskôr v roku 2020. V druhej časti dvojkoľajnej trate dĺžky 3,78 km sa bude nachádzať sedem zastávok..

Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava ako orgán územného plánovania v zmysle ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb.,vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z. o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii zabezpečilo verejné obstaranie Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy (ďalej len ÚGD BA). Spracovateľom ÚGD BA bol Centrum dopravního výzkumu, v.v.i., Líšenská 33a, 636 00 Brno, Česká republika. 

Ten musel naplniť Zadanie Územného generelu dopravy hlavného mesta SR Bratislavy (pdf.), spracované Magistrátom hlavného mesta SR Bratislava. V tomto dokumente sa v bode 3.4.3.3. Technické riešenie návrhu tratí (pdf. s. 20), uvádza:

"Každá trať bude opísaná stavebno-technickým riešením, definovaným prínosom na rozvoj a obslužnosť územia, kapacitou prepravných prúdov koľajových tratí a úsekov, dopravným návrhom riešenia zastávok / staníc / prestupových uzlov, odporúčaným časovým horizontom realizácie (s posúdením v dopravnom modeli), finančnou analýzou, vplyvov na životné prostredie v porovnaní s automobilovou dopravou, SWOT analýzou, s ekonomickou analýzou."

Na základe toho sa potom v samotnom dokumente ÚGD hl. m. SR Bratislavy (pdf. s. 189) v časti 3.3.3.3. Technické riešenie návrhu tratí píše:

"V prílohe 3.3.3.3.a sú reflektované traťové úseky, ktoré boli zvažované podľa Zadania ÚGD BA. V nasledujúcej kapitole 3.3.3.4. Technický opis navrhovaných trás koľajového systému (rozchod 1 000 mm) sú potom v rámci ÚGD BA navrhované trasy analyzované z dopravného významu aj technickej realizovateľnosti".

Ten istý dokument (pdf. s. 202) po spomínanej analýze síce identifikuje vlastné alternatívne návrhy tratí, dokopy však ide len o šesť a nie 22 návrhov, ako uviedol Milan Ftáčnik.

Dátum zverejnenia analýzy: 18.07.2017
success
error