Úsek diaľnice, ktorý má na mysli Peter Chudík, je označovaný ako obchvat Prešova, pričom ho viacerí (média, či minister) nazývajú najdrahším v histórii. Potvrdiť komplikovanosť a zložitosť terénu sa nám podarilo iba v obmedzenej miere, keďže sme sa na základe verejne dostupných údajov dostali predovšetkým k vyjadreniam verejných inštitúcií (alebo ich predstaviteľov) na danú tému. Ďalej tak, ako tvrdí Chudík, súčasťou "obchvatu" je jedna z najväčších (a najfrekventovanejších) križovatiek, ktorá sa nachádza v treťom najväčšom meste SR. Výrok hodnotíme ako pravdivý. 

Predmetný výrok predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) je zverejnený v tlačovej správe PSK na internetovom sídle župy. S výstavbou dlho očakávaného úseku sa podľa správy malo začať 1. júna 2017, do užívania by mal byť odovzdaný v roku 2021. Súťaž na juhozápadný obchvat  Prešova (súčasť D1) vyhralo združenie spoločností Eurovia SK, Eurovia CS, Doprastav, Metrostav, Metrostav Slovakia. Vysúťažená suma bola vo výške 356 milióna eur. Minister Árpád Érsek po rokovaniach s dodávateľmi zlacnil stavbu o 15,2 milióna eur. „Podpisu zmluvy predchádzali silné jednania. Dohodli sme sa na cene, ktorá je pre mňa prijateľná. Fandím tomu, aby cesta bola včas postavená, v dobrej kvalite, aby sa Prešovčanom a cestujúcim smerom do Poľska alebo Maďarska uľavilo. Je to naším cieľom,“ uviedol po podpise minister dopravy Á. Érsék. Financovanie je zabezpečené v rámci Kohézneho fondu, 85 % hradí Európska únia, zvyšných 15 % je zaistené zo štátneho rozpočtu.

Časť D1, ktorú sám minister dopravy Érsek uviedol ako "diaľničný obchvat Prešova" ohodnotilo viacero médií za "historicky najdrahší" (Denník N), alebo "drahý" (TopSpeed.sk, INEKO). Na margo ceny predmetného úseku Érsek poznamenal: "Najdrahšia diaľnica je tá, ktorá nie je postavená."

Čo sa týka tvrdenia o "jednej z najväčším križovatiek", považujeme za dôležité spomenúť nasledujúce fakty. "Mesto (Prešov, pozn.) dodnes nemá vybudovaný vonkajší ani vnútorný obchvat a celá tranzitná doprava prechádza priamo cez centrum a po vnútromestských cestách. Denná premávka je takmer 30-tisíc áut, čo je najviac na Slovensku v rámci miest, ktoré nemajú vonkajší obchvat," poznamenal Érsek. Portál TopSpeed.sk uvádza, že "kritickými úsekmi Prešova prejde v špičke okolo 38- tisíc automobilov." Pre porovnanie cez cestu pod Strečnom, ktorá je tiež považovaná za jednu z najfrekventovanejších ciest, denne prejde 30 tisíc áut. Taktiež policajné zložky pravidelne zaradzujú medzi najnebezpečnejšie v SR , čo sa nehodovosti týka, križovatku v centre mesta Prešov, kde sa spája cesta I. triedy 18 a cesta číslo 68 (prechádzajú ňou tiež automobily smerujúce do Košíc). Čo sa týka veľkosti plochy križovatky, ktorá bude súčasťou pripravovaného obchvatu Prešova, je dôležité poznamenať nasledovné: "Stavba je zaujímavá nadštandardne veľkou plochou štvorcových metrov komunikácií, čo je spôsobené tým, že dve mimoúrovňové križovatky majú vo vetvách spolu 11,3 kilometra, teda viac ako je dĺžka celého úseku. Pôjde tak o jednu z najväčších križovatiek na Slovensku."

Čo sa týka komplikovanosti a náročnosti stavby, (časti D1 a R4)  mesto Prešov uvádza na svojom internetovom sídle nasledovné: "Ide o mimoriadne komplikovaný diaľničný úsek, ktorého tretina trasy vedie po mostoch a tretina v tuneloch a jeho súčasťou sú okrem nového strediska údržby pre diaľnice na východe aj dve veľké diaľničné križovatky." Náročnosť potvrdzuje aj fakt, že súčasťou úseku (D1) bude aj diaľničný tunel Prešov s dĺžkou 2- krát 244 metrov, osemnásť mostov a sedemnásť vetiev križovatiek. Pre podozrenie z predraženia zákazky poslal prezident SR Andrej Kiska list ministrovi financií, ktorý priznal, že úsek je "jeden z najdrahších za posledné roky" a zároveň dodal, že dôvodom vysokej ceny je podľa neho náročnosť terénu, tri tunely a aj to, že na obchvat na D1 sa má použiť betónová vozovka. Severný(R4) a juhozápadný (D1) obchvat vyjdú spolu na takmer 900 miliónov. 

Pre úplnosť považujeme za potrebné dodať, že existuje aj lacnejší východný variant, na ktorý upozornil denník Pravda. V takom prípade by rýchlostná cesta R4 obchádzala Prešov okolo obcí Záborské, Dulova Ves alebo Vyšná Šebastová smerom ku Kapušanom.

Na oneskorenie výstavby v prípade zvolenia východného variantu upozornil v minulosti už aj odborník. „Investičná náročnosť kombinácie diaľnice D1 a rýchlostnej cesty R4 v prípade budovania východného obchvatu Prešova by mohla klesnúť až o 30 percent. Vysoké investičné náklady v severnom obchvate tvoria hlavne náklady a razenie a technologické vybavenie tunelov Bikoš a Okruhliak. Treba však pripomenúť, že východný variant rýchlostnej cesty R4 neprešiel procesom investičnej prípravy na NDS a aj napriek jeho nižšej stavebno-technickej náročnosti by existenciu obchvatu oddialil aj o viac ako tri roky,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného v Žiline. Na nižšie náklady pri východnom variante upozornili aj analytici na ministerstve financií, inštitút INEKO, či Európska únia,

Môžeme však povedať, že s počtom obyvateľov 87 283 (2016), je Prešov tretím najväčším mestom v SR, tak, ako poznamenal Chudík.