Jozef Mihál sa domnieva, že za klesajúcim počtom nezamestnaných je ekonomické oživenie v Európe, ale taktiež umelé opatrenia (2014): "Ústredie práce nezapočítava do počtu disponibilných nezamestnaných ľudí, ktorí sú na krátkodobých aktivačných obecných prácach, alebo vykonávajú dobrovoľnícke služby". 

Takéto konanie by však podľa zákona (§ 36 ods. 1 pís, a) v znení účinnom od 1. 5. 2013) nemalo byť možné, keďže sa nemá týkať prác, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima.

Druhým využívaným či skôr zneužívaným spôsobom má byť pokyn, aby úrady práce presviedčali evidovaných, aby sa dobrovoľne vyradili z evidencie využijúc § 36 ods. 1 pís. n) zákona o službách zamestnanosti. Úspech majú mať najmä pri osobách, za ktoré štát i tak platí zdravotné odvody ako napríklad matky na materskej dovolenke či invalidov. 

Miroslav Beblavý pre portál teraz.sk (2014) povedal: "Potvrdilo sa, že úrady práce na základe pokynu ústredia práce namiesto hľadania práce umelo čistia evidenciu. Zároveň sa potvrdilo, že za poklesom evidovanej nezamestnanosti je do veľkej miery administratívny zásah". Odkazuje pritom na slová verejnej ochrankyne práv, no jej priame vyjadrenia alebo zistenia sme k danej problematike nenašli. V nasledujúcich riadkoch Beblavému oponoval ÚPSVaR: "Považujeme toto tvrdenie za zámerne zavádzajúce a dehonestujúce prácu úradov. V roku 2013 bolo kvôli nespolupráci vyradených najmenej uchádzačov o zamestnanie za ostatné štyri roky. Preto o umelom vyraďovaní uchádzačov o zamestnanie nemôže byť ani reči."