Prípravy duálneho vzdelávania v rámci stredných odborných škôl prebiehali už pred nástupom ministra Draxlera do funkcie. Draxler skutočne rokoval o príslušnom zákone so zamestnávateľmi na prelome rokov 2014-2015, kedy dohadovali nezrovnalosti týkajúce sa financovania zamestnávateľov zo strany štátu a pri dohodovaní podoby zákona sa potenciálne zapojené firmy/zamestnávatelia rozdeľovali do dvoch táborov s rozdielnym názorom. Výrok preto hodnotíme ako pravdivý.

Slovenskí študenti mali prvú možnosť sa duálne vzdelávať v septembri 2013. Konkrétne išlo o školu v Košiciach, kde mohli bezplatne študovať v pilotnom projekte duálneho odborného vzdelávania v oblasti informačno-komunikačných technológií.

Systém duálneho vzdelávania umožňuje študentom získať praxou vo firmách praktické vedomosti a firmy zapojené do duálneho vzdelávania si môžu vychovať a vyhliadnuť svojich budúcich pracovníkov. Žiak sa naučí teóriu v škole a prax vo firme, za ktoré bude dostávať odmenu. Zároveň firmy, ktoré budú takto zamestnávať študentov získajú daňové úľavy.

Zákon však bol aj pod paľbou kritiky napríklad zo strany zamestnávateľov z Klubu 500, ktorý tvrdili, že štát chce podľa nich preniesť zodpovednosť za duálne vzdelávanie na plecia stavovských a profesijných organizácií, ktoré na to nie sú pripravené. Podľa návrhu by si 12 stavovských a profesijných organizácií malo medzi sebou podeliť zodpovednosť za odborné školstvo podľa jednotlivých odvetví a podľa študijných odborov. Taktiež by mali podľa týchto odborov školiť inštruktorov v podnikoch či certifikovať podniky, ktoré chcú vstúpiť do odborného vzdelávania.

Dva tábory, ktoré minister spomína boli dve strany zamestnávateľov (republiková strana zamestnávateľov, ktorá chcela spolupracovať so stavovskými a profesijnými organizáciami a druhá strana zamestnávateľov, ktorá tvrdí, že finálnu zodpovednosť by mal mať štát). Minister rokoval s dvoma tábormi v januári 2015.

12. Marca bol zákon schválený v parlamente. Nezrovnalosti s klubom 500 sa vyriešili. Ak by rozhodnutie profesijných a stavovských organizácií bolo negatívne, teda zamietli by žiadosť zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, s konečnou platnosťou rozhodne o udelení licencie zamestnávateľovi ministerstvo školstva. Následne sa ešte dolaďovala forma financovania.

Problém s financovaním a nízkou motiváciou zamestnávateľov sa ukázal ako citlivé miesto zákona. Na potrebu riešiť financovanie systému poukazujú aj Slovenská obchodná a priemyselná komora (SOPK), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR či Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).

Výsledok tohto zákona bolo 422 zapojených študentov za rok 2015. Ponuka zo strany zamestnávateľov bola však oveľa vyššia (1440 žiakov). Rezort školstva aj zamestnávatelia vysvetľujú nízke počty zapojených študentov krátkosťou času, ktorý mali firmy na naskočenie do nového systému, a najmä na nábor.

Zákon trpí naďalej kritike z niektorých strán, ktoré poukazujú na jeho nefunkčnosť.