Nie sú dostupné žiadne, nieto spoľahlivé analýzy, ktoré by skúmali dôvody, pre ktoré Slovensko skončilo s najviac umrtiami na hlavu resp.počtom nakazených na svete. Šírenie vírusu a úmrtnosť však ovplyvňuje viacero faktorov: prísnosť opatrení, ich dodržiavanie a vymáhanie,  dôvera v inštitúcie, miera testovania PCR testami, trasovanie kontaktov, podiel rôznych mutácií v krajine či mobilita obyvateľstva. Viaceré štúdie však naznačujú, že plošné testovania mali vplyv na pokles šírenia koronavírusu - tvrdenie tak skôr smeruje k nepravde. Keďže však nie je zrejmé, ktorý z faktorov ako (a či práve on kriticky) prispel k tomu, že Slovensko viedlo rebríčky úmrtnosti, hodnotíme tvrdenie Ľuboša Blahu ako neoveriteľné.  Podľa Our World in Data malo Slovensko od 6. februára do 5. marca najvyšší sedemdňový priemer počtu úmrtí na Covid-19 na milión obyvateľov na svete.  Najhorší sme boli aj v počte hospitalizovaných na milión obyvateľov, a to medzi 6. do 23. februárom. V oboch ukazovateľoch nás neskôr predbehlo Česko.   Infektológ Pavol Jarčuška v súvislosti s plošným testovaním uviedol, že „akákoľvek mobilita môže byť spojená s vyšším rizikom dovlečenia nákazy, zvlášť v hromadných dopravných prostriedkoch.“ Cesta na test však nebola a nie je jedinou výnimkou zo zákazu vychádzania.  Ak by plošné testovanie bolo hlavnou príčinou zhoršenia epidemiologickej situácie, v krajinách, ktoré takto netestujú, by situácia mala byť výrazne lepšia.  Podľa štúdie, ktorá vyšla v časopise Science a ktorej spoluautorom bol aj bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a infektológ Pavol Jarčuška, malo plošné testovanie „podstatný” efekt na znižovanie šírenia koronavírusu.   Iná štúdia ekonóma Martina Kahanca prišla podľa vyjadrenia pre DenníkN k záveru, že „druhé kolo plošného testovania aj so súvisiacimi opatreniami – ako bola karanténa pozitívnych prípadov – viedlo k zlepšeniu epidemickej situácie.” Vysoké počty úmrtí po prepočte na hlavu však malo aj susedné Česko a Maďarsko, kde plošné ani pravidelné testovanie nemajú. V Portugalsku plošné testovanie tiež neprebiehalo, napriek tomu bolo chvíľu aj ono na prvom mieste v počte úmrtí.  Ľuboš Blaha neposkytol portálu Demagóg.SK dôkaz pre svoje tvrdenie. Všeobecne uviedol, že „pochopil (som), že vaše hodnotenia nie sú zmysluplné a vaša metodológia sa zameriava skôr na chytanie za slovíčka než na pravdivosť výrokov. Preto nevidím dôvod sa vo vašom hodnotení rýpať, je v zásade irelevantné.”  Nepáčilo sa mu, ako sme v minulosti hodnotili jeho tvrdenie, že sa nikdy nestretol s Mariánom Kočnerom.