Príspevok na Facebooku šíril fotku bábätka s dlhým zoznamom látok, ktoré údajne pichajú deťom v prvých rokoch života a vraj majú negatívne, napríklad karcinogénne, účinky na zdravie. Síce vakcíny niektoré látky zo zoznamu skutočne obsahujú vo forme prídavných látok, ich obsah a bezpečnosť je však prísne kontrolovaná. Iné látky zo zoznamu sa vo vakcínach nenachádzajú alebo sú strojovo preložené a nedávajú žiaden význam.

Na Facebooku sa objavil príspevok s popisom “Viete čo pichajú vaším deťom v prvých rokoch života?,” nasledovaný dlhým zoznamom konkrétnych látok, ktoré údajne obsahujú vakcíny pre deti. Príspevok je doplnený fotografiou plačúceho bábätka, ktoré práve dostáva injekciu, a text pokračuje popisom “Dobre si uvedomujem, že vakcíny môžu obsahovať nasledujúce chemikálie, prísady, konzervačné látky a/alebo plnivá.” Za ním opäť nasleduje veľké množstvo rôznych látok.

Príspevok na Facebooku od jeho zverejnenia 6. decembra 2024 zdieľalo viac ako 1 100 užívateľov. Zdieľa sa aj v skupinách proti očkovaniu. 2-tisíc pozretí má aj video s týmto opisom. 

Konšpiračné teórie o vakcínach

Konšpiračné teórie o očkovaní, vakcínach a ich nežiaducich účinkoch sú jednými z najznámejších a najrozšírenejších konšpiračných teórií. V porovnaní s ostatnými sú obzvlášť nebezpečné, pretože vplývajú na zdravie celej spoločnosti a odmietanie očkovania spôsobuje oslabenie tzv. kolektívnej imunity, ktorá pred ochoreniami chráni aj tých, ktorí sa z rôznych dôvodov nemôžu nechať očkovať.

Pôvod moderných konšpiračných teórii o vakcínach sa viaže do 90. rokov 20. storočia. Andrew Wakefield publikoval v roku 1998 výskum, podľa ktorého očkovanie detí prispievalo k autizmu. Závery jeho výskumu boli neskôr niekoľkokrát vyvrátené, avšak vplyv záverov na formovanie konšpiračnej teórie zostal. 

Z výskumnej štúdie Svetovej zdravotníckej organizácie vyplýva, že vakcíny za posledných 50 rokov zachránili 154 miliónov ľudí po celom svete, z toho asi 101 miliónov bábätiek. V súčasnosti existuje očkovanie proti 20 život ohrozujúcim ochoreniam, napríklad proti tetanu, záškrtu alebo čiernemu kašľu.

Aj v Demagog.sk sme už v minulosti overili viacero tvrdení spojených s očkovaním. Išlo napríklad o tvrdenie, že vakcíny majú obsahovať ťažké kovy ako arzén alebo, že vakcíny proti koronavírusu údajne spôsobujú nárast chorôb a potratov. Overili sme aj tvrdenie, že očkovanie detí spôsobuje choroby. Všetky tieto tvrdenia sme po dôkladnej analýze označili za nepravdivé.

Strojovo preložené látky vo vakcínach

Text príspevku obsahuje veľké množstvo rôznych látok ako napríklad ortuť, hliník či formaldehyd, ktoré údajne obsahujú vakcíny. Výskumná štúdia z roku 2020 ukázala, že jednou z dôležitých príčin odmietania vakcín sú práve obavy z prídavných látok vo vakcinách, akými sú adjuvansy či konzervačné látky, ako napríklad ortuť vo forme látky tiomersal, od ktorej sa postupne upúšťa (.pdf, str. 1). 

Ďalším príkladom látky, ktorá sa údajne nachádza vo vakcíne, je hliník. Hliník sa vo vakcínach skutočne nachádza, ale vo forme solí ako napríklad hydroxid hlinitý. Jeho úlohou je zvýšiť imunitnú reakciu organizmu voči očkovacej látke. Ak by vo vakcíne nebol, obsah vakcíny by mohol prejsť organizmom bez povšimnutia.

Podobnou látkou je aj 2-fenoxyetanol, v príspevku popísaná ako „17 500 mcg 2-fenoxyetanolu (nemrznúca zmes).“ 2-fenoxyetanol je organická zlúčenina, vo viacdávkových vakcínach použitá ako stabilizátor na zabránenie premnoženiu mikroorganizmov (.pdf, s.3). Podľa údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) z roku 2020 sa na Slovensku nepoužíva žiadna vakcína, ktorá by 2-fenoxyetanol obsahovala (.pdf, s.3). Nie je dohľadateľné žiadne spojenie medzi 2-fenoxyetanolom a nemrznúcou zmesou do áut. 2-fenoxyetanol sa však používa napríklad v dermakologických či kozmetických výrobkoch.

Príspevok tvrdí, že vo vakcínach sa nachádza aj „viac ako 560 mcg polysorbát 80 (karcinogénny).“ Nie je tajomstvom, že polysorbát 80, inak nazývaný aj tween 80, sa vo vakcínach skutočne nachádza. Používa sa totiž aj v zmrzline, barbecue omáčkach alebo liekoch. Vo vakcíne pôsobí ako stabilizátor a umožňuje rovnomerné rozptýlenie čiastočiek jedného roztoku v druhom (.pdf, s. 6). Jeho karcinogénne účinky neboli preukázané (.pdf, s. 8).

Fosforečnan sodný si v texte vyslúžil až dvojnásobnú pozornosť, údajne sa vo vakcinách pre deti nachádza „2 800 mcg fosforečnanu sodného (toxický pre akýkoľvek organizmus)“ a „Neznáme množstvo monobasického fosforečnanu sodného (toxického pre akýkoľvek organizmus.“ Vo vakcínach sa fosforečnan sodný nachádza v podobe hydrogénfosforečnanu sodného alebo dihydrogénfosforečnanu sodného (.pdf, s.3). Slúžia k stabilizácii pH, čím zabezpečujú stabilitu a účinnosť aktívnych zložiek vakcíny. Na Slovensku sa podľa dát ŠÚKL používajú v dvoch vakcínach, napríklad proti tetanu a záškrtu (.pdf, s.1 - 3). Fosforečnan sodný sa bežne vyskytuje aj v ľudskom tele. 

Aj chlorid draselný sa objavil v texte ako „116 mcg chloridu draselného (používa sa v letálnej injekcii).“ Chlorid draselný sa naozaj vo vakcínach používa, napríklad vakcína Comirnaty proti covidu-19 v jednej zo svojich foriem obsahovala 39 mg chloridu draselného.ŠÚKL ju však neuvádza ako prídavnú či pomocnú látku v žiadnej z vakcín povinného očkovania na Slovensku (.pdf). Chlorid draselný sa bežne používa v medicíne a je aj registrovaný ako liek. Je pravdou, že vo vysokých dávkach (niekoľko gramov) vedie k srdcovej zástave a používa sa napríklad pri eutanázii. 

V niektorých pasážach príspevok obsahuje strojový preklad z angličtiny a z holandštiny. Ide napríklad o „Onbekende hoeveelheden foetaal kalfsserum,“ „Formaldehydu (karcinogeen, balsemmidel)“ alebo „Foetal ruderserum.“

Termín „formaldehydu (karcinogeen, balsemmidel)“ je preložený z holandštiny. „Karcinogeen“ je holandské slovo pre „karcinogén“ a „balsemmidel“ znamená „balzamovací prostriedok.“ Látka formaldehyd sa vo vakcínach používa na elimináciu vírusov a zničenie toxínov baktérií, teda slúži ako dezinfekcia. Formaldehyd sa prirodzene vyskytuje v ľudskom tele, ktoré ho využíva v procese metabolizmu. Vysoké dávky formaldehydu môžu byť karcinogénne, avšak vo vakcínach je povolené množstvo iba 0,2 mg/ml (.pdf, s.7). Nachádza sa aj v ovocí, napríklad taká hruška ho obsahuje 50-krát viac než akákoľvek vakcína.

Príspevok tiež zahŕňa termín „Natriumbicarbonaat“, čo je „sóda bikarbóna“ preložená z holandštiny. O pridávaní jedlej sódy, respektíve sódy bikarbóny do vakcín nie sú žiadne vedecky podložené dôkazy.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že množstvá látok, ktoré vakcíny údajne obsahujú, sú v príspevku uvedené v mikrogramoch (mcg / μg). Jeden mikrogram je jedna tisícina (0,001) miligramu (mg), teda jednotky, v ktorej sú štandardne uvádzané množstvá účinných či pomocných látok vo vakcínach, napríklad aj v materiáloch ŠÚKL (.pdf). Uvedené množstvá tak môžu na ľudí pôsobiť desivejšie, než naozaj sú.

Bezpečnosť vakcín podlieha extenzívnej kontrole

Všetky vakcíny používané v Európskej únii musia pred schválením absolvovať viacstupňový proces skúšania, ktorý potvrdzuje ich bezpečnosť a účinnosť. Tento proces zahŕňa sériu prísnych testov zo strany výrobcu, po ktorých nasleduje odborné hodnotenie zo strany národných regulačných orgánov a Európskej agentúry pre lieky (EMA).

Účinky novej očkovacej látky sa najprv testujú v laboratóriu a na zvieratách. Ak sú úspešné, vývoj vakcíny pokračuje klinickými štúdiami na ľuďoch. Klinické skúšania prebiehajú v troch fázach, pričom do každej fázy je zapojený väčší počet osôb. Pri klinickom skúšaní sa musí dodržiavať prísny súbor kritérií, postupov a protokolov stanovených regulačnými orgánmi.

Vývoj vakcín od nápadu až po ich uvedenie na trh zvyčajne trvá 10 a viac rokov. V prípade núdzových situácií v oblasti verejného zdravia sa však môže tento proces významne skrátiť. Zrýchleným tempom boli vďaka úsiliu vedeckej komunity vyvinuté aj očkovacie látky proti ochoreniu covid-19. Vedecké tímy, farmaceutické spoločnosti, výskumné centrá a iné vedecké inštitúcie z celého sveta nasmerovali svoje finančné a personálne zdroje tak, aby bola účinná a bezpečná vakcína dostupná v rozsahu 12 - 18 mesiacov. 

Dosiahnutie takéhoto cieľa si vyžadovalo súbežne vykonávať rozsiahly výskum, klinické skúšania, investície do nových výrobných postupov a zabezpečenie surovín, aby výroba mohla začať ihneď po schválení vakcíny na uvedenie na trh. Napriek urýchleniu sa proces ich vývoja a testovania riadil rovnakými regulačnými požiadavkami na kvalitu, bezpečnosť a účinnosť ako v prípade iných očkovacích látok.

Záver

Príspevok na Facebooku tvrdí, že deťom v rámci povinného očkovania pichajú rôzne množstvo nebezpečných látok, akými sú chemikálie, prísady či konzervačné látky. Vakcíny skutočne obsahujú niektoré z týchto látok, avšak vo veľmi malých množstvách, vďaka čomu sú zdravotne nezávadné a každá z nich má vo vakcíne dôležitú úlohu. Napríklad formaldehyd zabíja škodlivé toxíny, ktoré môžu vzniknúť v procese výroby vakcíny. Formaldehyd sa prirodzene vyskytuje aj v tele a človek ho prijíma aj pri konzumácii jedla, napríklad ovocia. Rovnako tak hliník sa vo vakcíne nachádza ako hydroxid hlinitý, ktorý posilňuje imunitnú reakciu organizmu na očkovanie. V zozname sa nachádzali aj strojovo preložené názvy látok, ktoré nedávajú zmysel alebo vo vakcínach vôbec nie sú. Bezpečnosť vakcín je prísne kontrolovaná Európskou liekovou agentúrou a Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv. Príspevok sme preto v spolupráci so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivý.
 

Zdroj fotografie: Peter O'Connor, CC BY-SA 2.0