DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Facebookom sa šíri vymyslený rakúsky prieskum. Smeru pridáva, PS posúva mimo parlament

redakcia Demagog.sk 20.02.2025 novinky

Na sociálnych sieťach sa šíri informácia o údajnom prieskume rakúskej televízie, podľa ktorého má strana Smer-SD s viac ako 30 % výrazný náskok pred Progresívnym Slovenskom s 1,74 %. V skutočnosti však podobný prieskum žiaden dôveryhodný zdroj nepublikoval. Relevantné prieskumy ukazujú, že obe strany dosahujú podobné preferencie, pričom v niektorých prípadoch vedie PS o niekoľko percentuálnych bodov. Podobná dezinformácia sa objavila už pred voľbami v roku 2023, no ani vtedy nebola založená na pravde.

Viacero používateľov Facebooku publikovalo výsledky údajného rakúskeho prieskumu preferencií, podľa ktorého má Smer-SD výraznú podporu 35 %, zatiaľ čo Progresívne Slovensko sa pohybuje pod hranicou 2 % (archív príspevkov tu,tu, tu, tu a tu).

„Rakúska televízia urobila prieskum na Slovensku, kde má Smer 35% a PS 1,74%. Našim médiám už neverí ani EURÓPA“, píše sa v príspevkoch.

Nie je však jasné, ktorá rakúska televízia či médium malo tento prieskum zverejniť. Chýba aj názov agentúry, ktorá ho mala vykonať. Z verejne dostupných zdrojov nie je možné nájsť akýkoľvek prieskum, ktorý by dané čísla potvrdzoval.

Zmienka o akomkoľvek podobnom prieskume sa nenachádza ani priamo v mediálnom archíve Newsdeck, ktorý zhromažďuje mediálne výstupy rakúskych televíznych staníc, rádii a ďalších médii.

Rakúske média zdieľajú slovenské prieskumy volebných preferencií zriedka, väčšinou sa tak deje pred parlamentnými či prezidentskými voľbami. Aj v týchto prípadoch sa však odvolávajú na už existujúce prieskumy.

Renomované agentúry merajú inak

Výsledky údajného prieskumu, ktorý zverejnila rakúska televízia, sa výrazne líšia od meraní slovenských agentúr.

Podľa posledných prieskumov dosahujú obe strany potenciálny volebný výsledok nad 20 %, pričom ich od seba delí len niekoľko percentuálnych bodov či dokonca desatín.

Februárový prieskum agentúry Focus nameral Progresívnemu Slovensku podporu 22,1 %, zatiaľ čo strane Smer-SD 21,7 %. Podobne tesné výsledky ukázal aj najnovší volebný model agentúry Ipsos z januára tohto roka – PS vedie pred Smerom o 0,8 percentuálneho bodu so ziskom 23 %.

O niečo väčší náskok PS predpovedá vo februárovom prieskume agentúra AKO, podľa ktorej Smer so ziskom 22,1 % zaostáva za PS o 2 percentuálne body. Podobné výsledky priniesol aj model agentúry NMS Market Research – Smer dosiahol 22,5 %, čo je o 2,1 percentuálneho bodu menej ako PS.

Všetky spomenuté agentúry sú členmi Slovenskej akadémie výskumných agentúr, ktorej členovia sa riadia medzinárodným etickým kódexom a dodržiavajú základné štandardy kvality výskumnej praxe.

Súčasne patria aj do európskeho združenia ESOMAR, ktorého členovia musia pri svojich výskumoch rešpektovať ustanovenia Medzinárodného kódexu praktík marketingového a sociálneho výskumu, ktorý vydala Medzinárodná obchodná komora spolu s ESOMAR-om.

Vymyslený prieskum sa objavil už pred voľbami 2023

Podobný vymyslený prieskum sa na Facebooku šíril už v júni 2023 pred parlamentnými voľbami. Príspevky vtedy tiež tvrdili, že rakúska televízia zverejnila prieskum, podľa ktorého by Smer-SD vo voľbách podporilo 32,58 % Slovákov, podobne vyššie percentá príspevok pripisoval vtedy opozičným stranám Hlas, Republika či SNS. Naopak nižšie preferencie prieskum meral stranám vtedajšej koalície a 1,74 % strane Progresívne Slovensko. 

Rozdiely medzi údajným prieskumom nemenovanej rakúskej televízie a prieskumami od slovenských agentúr, ako je napríklad Focus, bol v niektorých prípadoch aj v rozmedzí 10 percentuálnych bodov. 

Príspevok spochybňoval objektivitu prieskumov, o ktorých informujú tradičné médiá. Ani vtedy nebol dohľadatelný žiaden reálny prieskum, ktorý by potvrdzoval pravdivosť tvrdení.

Prieskumy presne predpovedali výsledky posledných volieb

Prieskumy verejnej mienky sú na sociálnych sieťach často spochybňované. V minulosti sa napríklad objavil príspevok naznačujúci, že počas posledných volieb na Slovensku došlo k mediálnej manipulácii – údajne mali médiá prostredníctvom prieskumov preferencií uprednostňovať konkrétneho kandidáta alebo stranu s cieľom ovplyvniť výsledky volieb.

V skutočnosti však pri pohľade na posledné voľby môžeme konštatovať, že agentúry Focus a AKO, ktoré u nás k agentúram s najdlhšou tradíciou, sa vo svojich predvolebných prieskumoch výraznejšie mýlili iba pri strane Smer-SD.

Agentúra Ipsos sa v rámci strán nad hranicou 5% netrafila iba pri hnutí Republika, ktorému merala v poslednom prieskume 7,6 %. Pri ostatných stranách boli ich merania v rámci štatistickej chyby.

Pri interpretovaní prieskumov a volebných modelov sa často zabúda, že sú len „fotografiou“ daného okamihu, pričom ich ambícia nie je ukázať, ako dopadnú voľby, ale zachytiť aktuálne preferencie v spoločnosti a poukázať na dlhodobejšie trendy.

Výraznejšie sa však od skutočných výsledkov volieb líšili takzvané exit poll-y. Tie predpovedali, že voľby vyhrá pred Smerom-SD strana PS. Exit poll agentúry Focus dokonca nameral PS náskok vyše 1,5 p.b. Smer-SD však nakoniec voľby vyhral s náskokom takmer 5 p.b. pred PS, rozdiel bol teda vyšší ako štatistická chyba. Exit poll-y taktiež podhodnotili stranu Hlas.

To, že sa exit poll-y zmýlili, uznali aj viacerí riaditelia prieskumných agentúr. Šéf agentúry Focus Martin Slosiarik pomenoval ako jeden z problémov aj fakt, že niektorí voliči odmietli odpovedať na otázku, koho volili. Z väčšej časti bola takáto odpoveď prítomná pri voličoch Smeru-SD či Hlasu, čo viedlo k tomu, že im namerali nižšie čísla. Aj keď agentúra vzala do úvahy aj tento fakt, Slosiarik však priznal, že korekcia, ktorú Smeru-SD pripočítali, nebola dostatočná. Taktiež ako ďalší problematický faktor uviedol snahu pripočítať do volebného odhadu hlasy zo zahraničia, čo zas nadhodnotilo výsledky opozičných strán, najmä PS.

Aj keď sa exit poll-y výraznejšie mýlili, ťažko hovoriť o mediálnej manipulácii. Keďže tento typ prieskumov je zverejnený až po uzatvorený volebných miestností, nemá ako ovplyvniť výsledky volieb. 

Záver

Údajný rakúsky prieskum, ktorý sa šíri na sociálnych sieťach, nemá žiaden reálny základ. Podobný falošný prieskum sa objavil už v minulosti. Aj keď prieskumy verejnej mienky nie sú vždy stopercentne presné, dlhodobé skúsenosti ukazujú, že renomované agentúry na Slovensku dokážu pomerne presne zachytiť voličské preferencie. Príspevky sme preto v rámci našej spolupráce so spoločnosťou Meta označili ako nepravdivé.

 

Zdroj fotografie: Tara Winstead

success
error