Viacero príspevkov na sociálnych sieťach spochybňuje prieskumy verejnej mienky. Popri tom naznačujú, že v posledných voľbách na Slovensku aj v USA sme boli svedkami mediálnej manipulácie, kedy média pretláčali jedného kandidáta alebo stranu, ktorí mali voľby vyhrať. V skutočnosti však priskumy nefavorizovali Ivana Korčoka, Progresívne Slovensko či Kamalu Harrisovú. V prieskumoch dlhodobo viedol Peter Pellegrini i Smer-SD a v prípade amerických volieb média informovali o tesnom súboji. Ten sa nakoniec aj udial, kvôli špecifikám amerického volebného systému však Trumpovo vítazstvo pôsobilo  jednoznačne.

Facebookový príspevok z 13. novembra 2024 obviňuje prieskumné agentúry z falšovania prieskumov. „Zapredaní anketári - Prieskumné Agentúry na Slovensku sa spoliehajú na zábudlivosť ľudí,“ píše sa v úvode príspevku.

Autorka ďalej opisuje takýto údajný podvod pri posledných parlamentných voľbách „Kto si pamätá, čo oklamalo ľudí pred vyše rokom počas parlamentných volieb, keď PROGRESÍVNE SLOVENSKO malo vyhrať voľby a napokon vyhral SMER s rozdielom cca 5%?,“ pýta sa autorka. 

Následne uvádza dva ďalšie prípady údajnej manipulácie, ktoré sa mali stať v prezidentských voľbách na Slovensku v roku 2023 a v prezidentských voľbách USA začiatkom novembra roku 2024. Ivan Korčok mal údajne podľa médii vyhrať nad Petrom Pellegrinim, tie mali takisto predpovedať aj víťazstvo Kamaly Harrisovej. Príspevok taktiež tvrdí, že voľby v skutočnosti vyhral s veľkým rozdielom Trump.

Na konci si autorka kladie otázku, prečo to prieskumné agentúry robia, na ktorú si následne aj sám odpovedá: „Odpoveď je jednoduchá: vzbudzovaním nádejí sa dá veľmi dobre zarobiť, a tak získate viac zákaziek z opozičných kruhov.“ Príspevok dosiahol desiatky interakcií a zdieľaní.

Prieskumy pred parlamentnými voľbami dlhodobo favorizovali Smer-SD

Príspevok tvrdí, že predvolebné prieskumy ukazovali, že parlamentné voľby mala vyhrať strana Progresívne Slovensko. To však nie je pravda, keďže prieskumy dlhodobo favorizovali iné strany.

Prieskumy agentúry Focus od marca 2024 stabilne predpovedali, že voľby vyhrá strana Smer-SD, ani predtým však nefavorizovali Progresívne Slovensko. Od júna 2020 viedla v prieskumoch strana Hlas, ktorá však vo feburári 2023 zaznamenala pokles. Naopak posilňovať začal Smer-SD spolu s Progresívnym Slovenskom. Hlas tak v prieskumoch Focusu, podobne ako nakoniec aj vo voľbách v septembri 2023 skončil na treťom mieste za prvým Smerom-SD a druhým PS.

Podobný vývoj predikovala aj agentúra AKO. Tá tiež mesiace pred voľbami favorizovala Smer-SD pred PS a Hlasom. Zmena nastala v poslednom septembrovom prieskume, kedy PS s minimálnym rozdielom (0,3 p.b.) v rámci štatistickej chyby predbehlo Smer-SD.

Takisto predpovedala výsledok volieb aj agentúra NMS Market Research, ktorá dlhodobo favorizovala Smer-SD, v poslednom prieskume pred voľbami však strane PS namerala tesne vyššie čísla (0,3 p.b.) opäť však v rozmedzí štatistickej chyby.

Štatistická chyba je rozdiel medzi výsledkom prieskumu a skutočnosťou, ktorý vzniká kvôli tomu, že anketári na prieskum oslovia len časť ľudí, nie celú populáciu. 

Riaditelia prieskumných agentúr upozorňujú, že skutočný výsledok sa nachádza v určitom intervale spoľahlivosti okolo nameranej hodnoty, pri prieskumoch volebných preferencií je to väčšinou v rozmedzí približne od 1 do 3 percentuálnych bodov. Čím bližšie je výsledok k 50 %, tým väčšia je táto odchýlka. Keď agentúra nameria strane výsledok 5 % reálny výsledok sa môže pohybovať v rozmedzí približne 1,3 p.b., pri 20 % strane už takáto chyba dosahuje hodnotu takmer 2,5 p.b.

Agentúra Ipsos správne odmerala poradie, v akom voľby dopadnú. V predposlednom prieskume agentúra predikovala, že Smer-SD vyhrá voľby s náskokom 3,1 p.b., v poslednom sa náskok Smeru-SD znížil už len na 0,8 p.b., stále však viedol pred PS. Strane Hlas namerala agentúra tretie miesto zo ziskom 11,9 %.

Parlamentné voľby v septembri 2023 nakoniec suverénne vyhral Smer-SD so ziskom 22,94 %. Za ním skončilo PS s 17,96 % a Hlas so 14,70 %. Do parlamentu sa dostala aj koalícia OĽANO a priatelia, KDH, SAS a SNS.

Porovnanie predvolebných prieskumov s výsledkami volieb. Zdroj: tvnoviny.sk
 

Agentúry sa mýlili iba pri jednej strane

Agentúry Focus a AKO, ktoré u nás k agentúram s najdlhšou tradíciou, sa vo svojich predvolebných prieskumoch výraznejšie mýlili iba pri strane Smer-SD, ktorej však aj tak merali prvenstvo vo voľbách.

Takmer presne však trafili Progresívne Slovensko, pri ktorom sa agentúra AKO „pomýlila“ len o 0,04 percenta a FOCUS o viac ako percento.

Agentúry takmer presne trafili aj volebný výsledok Hlasu. V prieskumoch mu prisudzovali preferencie, ktoré sa pohybovali v odchýlke pár desatín percent od jeho skutočného volebného výsledku. Podobne aj pri koalícii OĽANO, KÚ, Za ľudí sa agentúry trafili veľmi presne do ich volebného výsledku a pomerne presne merali aj strany SaS, KDH a SNS.

Agentúra FOCUS sa ešte výraznejšie mýlila pri hnutí Republika, pri ktorej bol rozdiel takmer trojpercentný, no klesajúci trend prieskumníci zachytili. Oveľa lepšie v tomto prípade merala preferencie Republiky agentúra AKO, keď sa oproti prieskumom ich zisk líšil len o pár desatín p.b.

Aj agentúra Ipsos sa v rámci strán nad hranicou 5% netrafila iba pri hnutí Republika, ktorému merala v poslednom prieskume 7,6 %. Pri ostatných stranách boli ich merania v rámci štatistickej chyby.

Agentúra NMS v poslednom prieskume podhodnotila Smer-SD a Hlas a naopak nadhodnotila Republiku. Dáta z tohto prieskumu boli však zbierané takmer týždeň pred konaním volieb a preto je aj možné, že nezachytili predvolebný vývoj v poslednom týždni.

Prieskumy a volebné modely sú len „fotografiou“ daného okamihu, pričom ich ambícia nie je ukázať, ako dopadnú voľby, ale zachytiť aktuálne preferencie v spoločnosti a poukázať na dlhodobejšie trendy.

Exit polly sa mýlili

Výraznejšie sa od skutočných výsledkov volieb líšili takzvané exit polly. Tie predpovedali, že voľby vyhrá pred Smerom-SD strana PS. Exit poll agentúry Focus dokonca nameral PS náskok vyše 1,5 p.b. Smer-SD však nakoniec voľby vyhral s náskokom takmer 5 p.b. pred PS, rozdiel bol teda väčší ako štatistická chyba. Exit polly taktiež podhodnotili stranu Hlas.

To, že sa exit polly zmýlili, uznali aj viacerí riaditelia prieskumných agentúr. Šéf agentúry Focus Slosiarik pomenoval ako jeden z problémov aj fakt, že niektorí voliči odmietli odpovedať na otázku, koho volili. Z väčšej časti bola takáto odpoveď prítomná pri voličoch Smeru-SD či Hlasu, čo viedlo k tomu, že im namerali nižšie čísla. Aj keď agentúra vzala do úvahy aj tento fakt, Slosiarik však priznal, že korekcia, ktorú Smeru-SD pripočítali, nebola dostatočná. Taktiež ako ďalší problematický faktor uviedol snahu pripočítať do volebného odhadu hlasy zo zahraničia, čo zas nadhodnotilo výsledky opozičných strán, najmä PS.

Pri exit polloch voliči odpovedajú anketárom na otázku, koho volili, ihneď po odchode z volebnej miestnosti. Exit poll by tak mal eliminovať  nepresnosti spôsobené nerozhodnutými voličmi, alebo tými, ktorí zmenia tesne pred voľbou názor. Preto sa vo všeobecnosti považujú za najpresnejší spôsob merania výsledkov volieb.

Kým prieskumy preferencií či volebné modely sa robia na vzorkách od tisíc do dvetisíc respondentov, exit polly agentúry realizujú zväčša na vzorke 10- až 20-tisíc respondentov. Z nich potom poskladajú reprezentatívnu vzorku podľa miesta bydliska, vzdelania či veku respondentov. Tradične ide o jeden z najpresnejších typov prieskumov, keďže anketári sa ľudí nepýtajú, ako budú voliť, ale na to, čo práve urobili - komu dali vo volebnej miestnosti hlas.

Aj keď sa exit polly výraznejšie mýlili, ťažko hovoriť o mediálnej manipulácii. Keďže tento typ prieskumov je zverejnený až po uzatvorený volebných miestností, nemá ako ovplyvniť výsledky volieb. Motivácia prieskumných agentúr zverejniť nepresné údaje v tomto prípade tiež ostáva otázna. 

Pellegrini bol dlho favoritom, prieskumy predpovedali tesný súboj

Podobne ako pri parlamentných voľbách, ani pri prezidentských voľbách nesedí tvrdenie, že prieskumy jednoznačne favorizovali na víťazstvo Ivana Korčoka. Tie boli v skutočnosti veľmi vyrovnané a dlhodobo dávali mierny náskok práve Pellegrinimu.

Agentúra AKO namerala Pellegrinimu v dvoch prieskumoch pred prvým kolom tesný náskok pred Korčokom na úrovni 1,8 p.b. v oboch prípadoch. Prvé kolo nakoniec vyhral Ivan Korčok so ziskom 42,5 % a do druhého kola postúpil spolu s Pellegrinim, ktorý získal 37 % hlasov.

Agentúra Focus tiež pred prvým kolom merala vyšší zisk Petrovi Pellegrinimu. V troch prieskumoch pred voľbami mu namerali tesný náskok v rozmedzí od 2,5 p.b. do 1,3 p.b. Aj v poslednom prieskume pred druhým kolom agentúra namerala Pellegrinimu minimálny náskok 0,4 p.b.

Agentúra NMS v januárovom a marcovom prieskume pred prvým kolom favorizovala spomedzi všetkých kandidátov Ivana Korčoka, vo februárovom však namerala vyššie čísla Pellegrinimu. Vo všetkých troch prípadoch sa jednalo o minimálny rozdiel na úrovni štatistickej chyby. 

V poslednom prieskume agentúry pred druhým kolom namerala väčší zisk Ivanovi Korčokovi. Ten v prieskume viedol pred Pellegrinim o 3,4 p.b. Aj v tomto prípade bol rozdiel v rozmedzí štatistickej chyby a agentúra zdôraznila, že na základe dát nemožno určiť jasného víťaza.

Aj posledný volebný model agentúry Ipsos, ktorá zbierala údaje v apríli, ukazoval vyrovnaný súboj oboch kandidátov. S minimálnym rozdielom 0,2 p.b. favorizoval Ivana Korčoka. Marcový prieskum tejto agentúry však ešte dával Pellegrinimu výraznejší náskok, keď pred Korčokov viedol o rovných 9 p.b.

Ipsos modeloval aj možné výsledky pri nižšej, a vyššej účasti. Z tejto prognózy vyplývalo, že vyššia účasť o viac praje Petrovi Pellegrinimu. Ak by prišlo voliť 54 percent voličov, mal podľa volebného modelu získať 51,5 % hlasov, Korčok 48,5 %. 

Volebná účasť nakoniec prekonala očakávania a dosiahla 61,14 %. Pellegrin v druhom kole získa 53,12 %, zatiaľčo Ivan Korčok 46,87 %. Volebný model Ipsosu tak pomerne presne zachytil trend, ktorý hovoril, že vyššia volebná účasť bude hrať v prospech kandidáta koalície.

Média predpovedali v amerických voľbách tesný súboj 

Podobne ako v prípade Slovenska aj v amerických voľbách média písali, že súboj o Biely dom bude tesný.

Denník SME písal, že výsledky budú tesné, dokonca článok hovoril o malej možnosti remízy. Aj agentúra Sita konštatovala, že prezidentské voľby v USA budú tesné, podobne tak aj Hospodárske noviny. 

Pravda písala, že predstihu už odvolilo 26,5 milióna ľudí a že prieskumy sú mimoriadne tesné. Trend dokonca predpovedal, že voľby by mohli byť najtesnejšie od roku 1876.  Denník N sprostredkoval volebnú predikcia časopisu The Economist, ktorý tiež potvrdil, že voľby môžu byť nesmierne tesné. Denník taktiež priniesol rozhovor s politológom, ktorý 36 rokov úspešne predpovedá americké voľby. Ten síce predpovedal víťazstvo Harrisovej, ale povedal,  že rozhodovať budú desatiny percenta. Televízia TA3 zas priniesla prieskum CNN o prezidentských voľbách v USA, podľa budú výsledky mimoriadne tesné.

Tvrdenie, že slovenské médiá predpovedali, že v USA v prezidentských voľbách zvíťazí Kamala Harrisová, je preto zavádzajúce.

Trumpove víťazstvo pôsobí jasne kvôli americkému volebnému systému, súboj bol však v skutočnosti tesný

Príspevok ďalej tvrdí, že Donald Trump vyhral prezidentské voľby s veľkým rozdielom. Trumpovo víťazstvo však bolo v skutočnosti v prepočte na hlasy pomerne tesné. Výrazne pôsobí najmä kvôli špecifikám amerického volebného systému.

Trump získal v novembrových voľbách 312 hlasov voliteľov a v januári by sa mal stať 47. americkým prezidentom. Na zisk úradu pritom potreboval získať 270 hlasov voliteľov. Kamala Harrisová získala 226 hlasov voliteľov, teda o 86 menej ako Trump.

V celkovom počte hlasov Trump získal vyše 77,1 miliónov hlasov američanov, zatiaľčo Harrisová vyše 74,6 miliónov hlasov, teda o približne 2,5 milióna menej. V percentuálnom hodnotení získal Trump 49,9 % hlasov, zatiaľčo Harrisová 48,3 % hlasov. Rozdiel medzi oboma kandidatmi tak bol v rovine 1,6 p.b. Na pomer hlasov sa tak jedná o najtesnejší rozdiel od roku 2000, kedy bol rozdiel medzi oboma kandidatmi len 0,5 p.b.

Rozdiel medzi pomerom počtu hlasov a počtom získaných voliteľov je spôsobený americkým volebných systémom. V USA si voliči nevolia prezidenta priamo, ale prostredníctvom Zboru voliteľov. Tento systém je navrhnutý tak, aby zabezpečil väčšiu relatívnu váhu hlasov malých štátov a zťažil to, aby veľké štáty prehlasovali tie menšie.

Každý štát má pridelený určitý počet hlasov voliteľov, ktorý závisí od počtu jeho zástupcov v Kongrese USA. Minimálny počet voliteľov pre jeden štát sú tri hlasy. Vo väčšine štátov platí princíp „víťaz berie všetko“, čo znamená, že kandidát, ktorý získa najviac hlasov v danom štáte, získa všetkých jeho voliteľov – aj keď by rozdiel medzi kandidátmi bol len jediný hlas. Tento systém môže viesť k situácii, akú sme zažili už aj v minulosti, keď sa prezidentom stal kandidát, ktorý na celonárodnej úrovni získal menej hlasov ako jeho súper.

Takýto situácia sa udiala napríklad v roku 2000 alebo 2016, kedy sa George Bush respektíve Donald Trump stali prezidentmi napriek tomu, že ich súperi získali väčší počet hlasov.

Väčšina štátov má dlhodobo tendenciu podporovať jednu z dvoch hlavných politických strán, čo znamená, že kandidát opačnej strany má len minimálnu šancu na víťazstvo. Napríklad v Kalifornii tradične dominujú Demokrati, zatiaľ čo v Texase majú dlhdobo prevahu Republikáni.

Tieto tradičné bašty však často nestačia na celkové víťazstvo vo voľbách, a preto sa kandidáti zameriavajú na tzv. „swing states“ – štáty, ktoré nemajú jasne vyhraneného favorita a v ktorých sa víťazstvo striedavo prikláňa k demokratickým alebo republikánskym kandidátom. V roku 2024 mali byť takýmito štátmi Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Severná Karolína, Pennsylvánia či Wisconsin.

Tesným výsledom nakoniec dopadli voľby v štátoch Michigan, Wisconsin, Nevada, Georgia a Pennsylvánia.

V Michigane Trump vyhral s 49,7 % oproti 48,3 % pre Harris, vo Wisconsine bol rozdiel bol podobne malý. Trump tam získal 49,7 % hlasov oproti 48,8 % pre Harris. V Nevade Trump zvíťazil v pomere 50,6 % hlasov, zatiaľčo Harrisová získala 47,5 %.​ V Pennsylvánii získal Trump 50,5 % a Harris 48,5 % a v štáte Georgia Trump získal 50,7 % oproti 48,5 % pre Harrisovú. 

Počet hlasov voliteľov v štátoch, kde bol rozdiel medzi kandidátmi menší ako 3 p.b., bol dostatočný na to, aby zvrátil výsledok volieb v prospech Harrisovej, dokopy sa v týchto štátoch rozhodovalo až o 66 hlasoch volitelov, Harrisovej pritom chýbalo k zisku prezidentského mandátu 44 hlasov voliteľov.

Príspevok prebral naratív moderátora TA3 

Text príspevku sa z veľkej časti podobá naratívu, ktorý 10. novembra 2024 prezentoval v televízii TA3 na úvod diskusnej relácie moderáor Branislav Král. Aj on tvrdil, že voľby mali dopadnúť úplne inak, než predpovedali média.

„Amerika má za sebou prezidentské voľby, so zreteľným náskokom vyhral Donald Trump, čo máme s Amerikou spoločné, je rozdelená spoločnosť a že voľby dopadnú inak, ako sa píše v niektorých vplyvných médiách a ako predpovedá väčšina prieskumov. V Amerike to mal byť tesný súboj Trumpa a Harrisovej, dokonca s tesným víťazstvom demokratky. No napokon republikánsky kandidát prevalcoval, čo sa dalo,“ tvrdí Král vo svojom preslove.

„Aj u nás posledné parlamentné voľby mali byť vyrovnané, dokonca malo tesne vyhrať PSko a prezidentské Korčok. A tiež vieme ako to dopadlo, povedzme to konečne na plné ústa, tak ako v Amerike, aj u nás prehrala angažovaná aktivistická žurnalistika,“ uzatvára moderátor monológ.

Záver 

V posledných voľbách na Slovensku či v USA sme neboli svedkami mediálnej manipulácie, kedy prieskumy pretláčali jedného kandidáta alebo stranu, ktorí mali voľby vyhrať. V skutočnosti prieskumy vo veľkom nefavorizovali Ivana Korčoka ani Progresívne Slovensko. Vo všetkých prípadoch predpovedali tesný súboj a ak im aj jednotlivé prieskumy dávali väčšiu šancu na výhru, tento rozdiel bol väčšinou na úrovni štatistickej chyby. Navyše väčšina prieskumov dokázala spoľahlivo zachytiť trendy, ktoré predpovedali nástup alebo pád preferencií jednotlivých strán alebo kandidátov.

Predvolebné prieskumy môžu poskytnúť určité náhľady na aktuálne preferencie voličov, ich predpovede ale nemusia zodpovedať skutočným výsledkom volieb. Výsledky prieskumov sú ovplyvnené rôznymi faktormi, ako je štatistická chyba, metodika či fakt, že prieskumné agentúry často merajú preferencie v danom čase a tie sa do volieb môžu ešte zmeniť. 

V prípade amerických volieb zas média predpovedali tesný súboj. Aj keď Donald Trump vyhral pomerne jednoznačným rozdielom, celkový počet hlasov, či už vo väčšine rozhodujúcich štátoch alebo celonárodne, bol na pomery amerických volieb tesný.

Keďže príspevok je prejavením názoru, ktorý je založený na nepravdivých informáciách, označili sme ho v súlade s metodológiou spoločnosti Meta ako čiastočne nepravdivý.