Hovoria len časť pravdy, posúvajú povedané či popierajú fakty. Politici na to idú v debatách všelijako. Často je to na žltú kartu. Dali sme preto dokopy 14 najčastejších argumentačných chýb, ktorých sa dopúšťajú. A tiež rady, ako sa nenechať nachytať.
Richard Sulík (SaS) chcel v septembri 2019 pochváliť svojho kolegu Jozefa Rajtára, a tak povedal, že to bol Rajtár, kto „dostal do basy” Mariána Kočnera. Rajtrár síce podal viacero trestných oznámení, no v iných kauzách, než za ktorú Kočner sedel. A aj keby prispel k jeho odsúdeniu – zďaleka nebol jediný ani rozhodujúci. Sú tu ešte médiá, no najmä vyšetrovatelia a prokurátori. Sulík to jednoducho prehnal.
Marián Kotleba (ĽSNS) zasa argumentoval výmyslom, že americkí lekári vedia zraneným vojakom vstreknúť vakcínu s nanočipom, aby hneď nezomreli. Ide o starý hoax, podobný už vyvrátil factcheckingový portál PolitFact. Nič také ako vakcíny s nanočipmi zatiaľ neexistuje – k taskémuto objavu sme ďaleko.
Do tretice: Igor Matovič sa v apríli 2020 chválil, že Slovensko je tretie najlepšie v boji s koronavírusom, hoci v tom čase sme už klesli na jedenáste miesto. Použil neaktuálny údaj, ktorý nás – a vládu – kládol do lepšieho svetla než bola skutočnosť.
Prehánanie, výmysly, argumentácia starým údajom – to je len zlomok z argumentačných trikov chýb, ktoré robia politici v diskusných reláciách. O chybách – a nie trikoch – hovoríme schválne. Trik totiž predpokladá úmysel oklamať súpera či zviesť ho na falošnú stopu. Keďže však politikom do hláv nevidíme, vedomú motiváciu im dokážeme len ťažko.
Demagóg.SK dal dokopy 14 najčastejších chýb, ktorých sa politici dopúšťajú v debatách a spolu so 40-tkou príkladov ich spísal v prehľadnej brožúrke. Zachytávajú nekorektnú argumentáciu z obdobia od predvolebného septembra 2019 do povolebného októbra 2020.
Rovnako ako ostatné tvrdenia, ktoré portál overoval, aj tieto vybrané prešli našim štandardným factcheckerským postupom. Stážisti k nim pripravili rešerš a nástrel hodnotenia, po nich text skontrolovali skúsení experti a na konci ho zeditoval metodológ.
Následne dostal politik možnosť vyjadriť sa. Je totiž našou povinnosťou pozrieť sa na tvrdenia aj očami ich pôvodcu. S protiargumentmi politikov – ak nejaké prišli – sme sa vysporiadali a zapracovali ich do textu, prípadne zmenili hodnotenie.
S trochu väčšou námahou tak vlastne robíme to, o čo by sa mal v menšom usilovať každý z nás: kriticky nazeráme na dôveryhodnosť či relevantnosť predložených faktov, skúmame ich logickú silu, vyváženosť dôkazov i mieru zaujatosti.
Ak chcete ísť po našich stopách – alebo nám v pätách – brožúrku si môžete zadarmo stiahnuť tu.
Táto e-knižka vznikla aj vďaka podpore projektu „Zvýšenie kvality verejnej debaty a rozoznávania neprávd v predvolebnej kampani a po nej” Fondom pre transparentné Slovensko pri Nadácii Pontis.