DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ivan Štefanec

KDH

No, napríklad v tom, že sa nám podarilo presadiť mnoho vecí. Podarilo sa nám presadiť nižšie garancie pre Slovensko vo výške 1,2 miliardy eur v takzvanom eurovale dva. Podarilo sa nám presadiť do paktu euro plus zmienku o tom, že sme proti harmonizácii priamych daní. Zmenila sa v tom (situácia za jeden rok, pozn.), že v Národnej rade sme sa dohodli, že jednoducho nechceme harmonizovať priame dane. V tom máme spoločný názor. Zmenila sa v tom, že naši predstavitelia jednoznačne presadzujú práve tieto názory, účasť privátneho sektora, riadený bankrot a samozrejme aj potrebnú reštrukturalizáciu.

Ivan Štefanec vs. Jozef Kollár, Ivan Švejna, Andrej Danko - 26.09.2011
Pravda

TASR z dňa 21. marca 2011: "Slovensku sa v rámci skupiny členských krajín, ktoré sú najmladšími členmi eurozóny, podarilo vyjednať zmenené podmienky kľúčovania príspevkov do Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Oznámil to po mimoriadnom zasadnutí ministrov financií eurozóny šéf slovenského rezortu Ivan Mikloš. Odlišnou metódou, než aká bola aplikovaná v prípade Európskeho finančného stabilizačného nástroja (EFSF), by malo Slovensko ušetriť 1,17 miliardy eur."


Richard Sulík na túto tému vo svojej brožúre (pdf.), Euroval - cesta k socializmu, napísal : "Podiel Slovenska na dočasnom eurovale je 0,9935 %. To je rozhodne veľa, veď podiel najbohatšej krajiny EÚ, Luxemburska, je sotva polovičný v pomere k HDP. Ivan Mikloš síce zjednal náš podiel na 0,73 %, ten však začne platiť až pre trvalý euroval. Slovenský podiel na pôžičkách vystavaných z dočasného eurovalu bude dokonca vyšší, a to 1,0622 %, lebo Írsko, Portugalsko a Grécko sa na nových pôžičkách podieľať nemusia. Náš podiel na aktuálnej pôžičke Grécku bude teda 1,0622 % a nie 0,73%, čo predstavuje rozdiel štvrť miliardy eur."

SITA z dňa 13. júla 2011: "Nesúhlas s návrhom Európskej komisie na harmonizáciu daní už deklarovalo deväť krajín. Takýto postoj pritom zaujalo aj Slovensko.
Výbor NR SR pre európske záležitosti v polovici mája tohto roku prvýkrát nesúhlasil s návrhom smernice Rady, a to v prípade návrhu o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmu právnických osôb."

Proti harmonizácii sa stavia celá koalícia.
Richard Sulík sa vyjadril, že "harmonizácia daňových základov by s najväčšou pravdepodobnosťou viedla neskôr aj k harmonizácii sadzieb, s čím sa nedá súhlasiť. "Je to typické socialistické riešenie, s ktorým ja určite nesúhlasím,“ konštatoval Sulík."

Premiérka Iveta Radičová tvrdí, "že k prípadnému odovzdávaniu kompetencií v oblasti daňovej správy má Slovensko jasný postoj. Podľa nej ide o sféru, ktorá by mala zostať v rukách národných štátov. "Keďže už nemáme na isté regulácie v časoch krízy taký nástroj, akým je vlastná mena, jediný nástroj, ktorý zostáva, je nástroj daňovej politiky. Pustiť ho z rúk by znamenalo odovzdať sa plne pod vplyv vývoja ostatných krajín," vyhlásila premiérka."

Harmonizáciu odmieta aj Pavol Hrušovský: "Nevidíme na to extra dôvod, aj keď si uvedomujem, že ekonomická politika únie nie je konzistentná. Som proti vytváraniu dumpingových daňových prostredí, ale aj napriek tomu si myslím, že toto je politika, ktorú treba ponechať na úroveň národných politík," povedal šéf klubu KDH Pavol Hrušovský."

"Podpredseda Mostu Ivan Švejna si nemyslí, že by harmonizácia daní v budúcnosti bola podmienkou fungovania eurozóny. Ak by sa dane harmonizovali na úroveň Slovenska, nemal by s tým problém. Proti by bol v prípade, že by sa mali zvyšovať."

Podľa poslancov OKS "harmonizačné iniciatívy EÚ idúce nad platný právny rámec považuje OKS za nevhodné zasahovanie do právomocí členských krajín EÚ."


Dátum zverejnenia analýzy: 26.09.2011
success
error