Podľa § 2 ods. 3 schváleného znenia zákona (.doc) osoba patriaca k národnostnej menšine má právo komunikovať v ústnom aj písomnom styku pred orgánom verejnej správy aj v jazyku menšiny. V prípade, že si toto právo uplatní, "orgán verejnej správy poskytne odpoveď na podanie napísané v jazyku menšiny okrem štátneho jazyka aj v jazyku menšiny", pre tento orgán je to teda povinnosťou a nie možnosťou.
Rovnakú povinnosť má aj v prípade vydania rozhodnutia, ak sa konanie začalo podaním v jazyku menšiny. Na požiadanie sa dvojjazyčne musí vydať aj rodný, sobášny alebo úmrtný list či nejaké povolenie, oprávnenie, potvrdenie, vyjadrenie alebo vyhlásenie.