Slovensko sa stalo clenom NATO  29. marca 2004.

Prinášame zoznam viacerých vyjadrení prezidenta I. Gašparovica na tému armáda SR a plnenie našich záväzkov voci NATO:

22. jún 2004   

Prezident I. Gašparovic pocas tlacovej besedy pocas návštevy na Ministerstve obrany SR konštatoval:

"Slovensko ak chce byt naozaj zodpovedným štátom, ktoré bude vysielat jednotky zodpovedajúce tej, ktorej akcii, to znamená jednotky vyzbrojené podla limitov, ktoré sú stanovené v NATO, by malo najskôr dobudovat si armádu podla predstáv NATO a potom sa zúcastnovat takýchto misií, pretože ak sa budeme zúcastnovat misii bez príslušnej techniky a svojej schopnosti, tak si myslím, že ani tie misie nemusia byt pre nás velmi dobre hodnotené. Preto dobudovat armádu a potom sa zúcastnovat misii, ak to bude treba."

21. december 2006

Prezident I. Gašparovic na adresu prítomnosti našich vojakov v Afganistane a prípadného presunu na juh krajiny zdôraznil, že Slovensko vstúpilo do aliancie dobrovolne s vedomím si svojich úloh.

"Som jednoznacne za to, aby sme si naplnili túto povinnost," povedala hlava štátu.

8. december 2008

SITA: "Gašparovic je presvedcený, že v budúcich rokoch bude musiet Slovensko do armády investovat urcite viac. Ako hlavného velitela Ozbrojených síl SR ho mrzí, že zaostávame v modernizácii techniky. "Naša technika už pomalinky stráca na tých hodnotách modernosti a bojovej sily, uviedol. Nazdáva sa, že zmenit by sa to mohlo v blízkej budúcnosti."

9. február 2010

TASR: "Slovensko potrebuje podla prezidenta SR Ivana Gašparovica, ktorý je zároven hlavným velitelom Ozbrojených síl (OS) SR, zodpovednú armádu s plným poctom príslušníkov a s plnou výzbrojou. Vyhlásil to dnes po prvom tohtorocnom velitelskom zhromaždení nácelníka Generálneho štábu OS SR, pricom skonštatoval, že takýto stav zatial nemáme.

'Napriek tomu vysoko hodnotím všetky zložky, ktoré profesionálne plnia aj pri tejto staženej situácii svoje úlohy,' povedal s tým, že práve stratégiou do budúcnosti je zabezpecenie totálneho vybavenia jednak technikou, ale aj ludskou silou."

1. február 2011

Podla I. Gašparovica je armáda v kríze. Prezident tak konštatoval na vyhodnotení minulého výcvikového roka a spresnení spôsobu plnenia úloh Ozbrojených síl SR. Podla prezidenta ostáva politická podpora pre naplnanie cielov a úloh obrannej a bezpecnostnej politiky Slovenska velakrát len v rovine deklarácií. "Vlády SR obranné výdavky neustále znižujú," uviedla hlava štátu.

Zdôraznil, že Slovensko sa pri vstupe do NATO zaviazalo vyclenovat dve percentá HDP, tento rok je to však len nieco cez jedno percento. "Šetrenie, ktoré sa dotklo aj rezortu obrany, narušilo pôvodný zámer racionalizácie a modernizácie ozbrojených síl," uviedol.

"Ja už neviem, ci to mám brat ako postoj žartovný alebo zúfalý. Neviem ci ste carodejníci, alebo budete kamuflovat dalej, že všetko je v poriadku,"  vyhlásil a zároven ocenil, že dnes si po prvý raz vypocul z úst nácelníka generálneho štábu, že v armáde je kríza. Prezident preto vyzval ministra obrany, poslancov a velenie armády, aby už teraz zacali diskutovat o budúcorocnom rozpocte.

19. máj 2011

I.Gašparovic sa pocas stretnutia s generálnym tajomníkom NATO Andersom Goghom Rasmussenom postažoval, že rozpocet na obranu, ktorý parlament schvaluje, je nedostacujúci. Uviedol prezident na tlacovej besede po ich spolocnom stretnutí v Bratislave. Podla prezidenta by mal byt rozpocet taký, aby Slovensko mohlo armádu modernizovat.

Severoatlantická Aliancia má urcený minimálny prah na rozpocet obrany – krajiny, ktoré dávajú viac ako dve percentá HDP slúbili, že túto hodnotu zachovajú, tie, ktoré túto hranicu nedosahujú, zase slúbili, že dalej výdavky znižovat nebudú a naopak sa pokúsia priblížit k dvom percentám.