Sadzba bankovej dane vo Švédsku je 0,036%. Švédsko ocakáva, že 15 rokov po zavedení tejto dane dosiahne záchranný fond, do ktorého tieto peniaze putujú, výšku 2,5% HDP.

Ak by platil prvý návrh strany Smer (1,35%) z novembra 2010, jednalo by sa o 37,5 násobok švédskej sadzby. Do rozpoctu SR by to prinieslo cca 186 miliónov eur za 1 rok. 

Posledný návrh strany Smer bol už 0,73%, co je 20,27 násobok švédskej sadzby. Toto opatrenie by do štátneho rozpoctu prinieslo cca 94 miliónov eur za rok. 

Oba návrhy predpokladali, že "Predmetom odvodov ustanovených týmto zákonom sú pasíva3) platitela tvoriace zdroje majetku a financovania platitela, ktoré sa znižujú o základné vlastné zdroje financovania4) platitela tvorené splateným základným imaním platitela, o dodatkové vlastné (toto v prvom návrhu chýbalo, pozn.) zdroje financovania platitela predstavujúce pohladávku voci platitelovi spojenú so záväzkom podriadenosti,5) ako aj o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany vkladov v Slovenskej republiky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) za ktoré platitel uhrádza príspevky podla osobitného zákona o ochrane vkladov,6) a tiež o vklady prijaté platitelom a chránené systémom ochrany bankových vkladov v inom clenskom štáte Európskej únie alebo inom zmluvnom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru (dalej len 'clenský štát')."

J. Kollár v relácii hovoril o prvom návrhu strany Smer a hoci opomenul upravený návrh, možno jeho tvrdenie považovat za pravdivé.