Z výroku nie je úplne zrejmé, o ktorých konkrétnych zmenách pán Paška hovorí. Ak by sme sa ale pozreli na Zákon č. 220/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, ktorý minulá vláda novelizovala v roku 2009, nájdeme tam §5, ktorý umožňuje použiť jazyk národnostných menšín nasledovným spôsobom:

"(1) Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby sa na území Slovenskej republiky uskutočňuje v štátnom jazyku okrem vysielania

a) inojazyčných televíznych relácií 9a) s titulkami v štátnom jazyku alebo s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku,

b) inojazyčných rozhlasových relácií s ich bezprostredne nasledujúcim vysielaním v štátnom jazyku a rozhlasových relácií v regionálnom vysielaní alebo lokálnom vysielaní určených pre príslušníkov národnostnej menšiny vrátane podujatí v priamom prenose..."

Táto úprava teda umožňuje použitie štátneho jazyka ako druhého, po jazyku národnostných menšín.

Ak si ale všimneme §5, ods. 3 toho istého zákona, úprava použitia jazyka národnostných menšín v miestnom rozhlase znie:

"(3) Oznamy určené na informovanie verejnosti prostredníctvom miestneho rozhlasu alebo prostredníctvom iných technických zariadení sa zverejňujú v štátnom jazyku; tieto oznamy možno zverejniť aj v inom jazyku po ich zverejnení v štátnom jazyku."

Tento odstavec, ako aj ďalšie (napr. ods. 5 o príležitostných tlačovinách, ods. 7 o nápisoch na pamätníkoch) však ustanovujú, že jazyk národnostných menšín sa môže použiť až po uverejnení znenia v štátnom jazyku.