DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Ivan Gašparovič

Nestraníci

Ale tak imperatívny mandát má aj z hľadiska Ústavy svoje opodstatnenie. Ovšem buď budeme o ňom len hovoriť alebo ho budeme dodržiavať.

Ivan Gašparovic - 14.02.2011
Nepravda

Článok 7, odsek 2 Ústavy SR (.pdf) uvádza:

"Poslanci sú zástupcovia občanov. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi."

To znamená, že poslanci NR SR majú tzv. voľný mandát. Nie sú viazaní akýmikoľvek príkazmi, či už od voličov alebo straníckej centrály.

Opakom je imperatívny mandát, ktorý je odvolateľný voličmi (resp. osobami, ktoré naňho niečo delegovali) počas volebného obdobia. Zvolený člen orgánu (napr. parlamentu) s imperatívnym mandátom nerozhoduje podľa svojho svedomia, ale podľa direktív zo straníckej centrály.

Príkladom imperatívneho mandátu v minulosti je mandát poslancov v ČSSR. V súčasnosti je možné uviesť príklad Spolkovej rady (.pdf) (Bundesrat) Spolkovej republiky Nemecka, zostavenej z členov krajinských vlád, ktoré ich do tejto funkcie menujú a môžu ich z nej i kedykoľvek odvolať. Títo zástupcovia spolkových krajín disponujú len imperatívnym mandátom. Svoju funkciu vykonávajú v súlade so stanoviskom spolkovej krajiny a ich
hlasy sú odovzdávané jednotne. Spolková rada však stelesňuje federatívny prvok a nie je zákonodarným zborom.

Jedným z kritikov je aj Benátska komisia v prípade imperatívneho mandátu poslancov na Ukrajine, ktorá potvrdila, že imperatívny mandát je neprijateľný pre demokratické zriadenie. Uviedla tiež, že konzistentný politický program, zodpovedné a oddané stranícke členstvo a starostlivý výber kandidátov sú efektívnejšie nástroje pre stranícku disciplínu.


Odhliadnuc od tohto, prezidentov výrok je nepravdivý - imperatívny mandát v Ústave opodstatnenie nemá, preto sa ho ani nemožno držať.

Dátum zverejnenia analýzy: 13.02.2011
success
error