SMER-SD
A všetky opatrenia protikrízové, ktoré nakoniec v správe vlády sú zhodnotené ako efektívne čo sa týka podpory alebo ochrany 350 tisíc pracovných miest, všetky tie protikrízové opatrenia, mimochodom na ktoré sme museli realokovať 300 miliónov, čiže šetriť na ostatných výdavkoch rozpočtových kapitol a natlačiť ich do týchto protikrízových opatrení, to už sa tu nespomína.
Správa (doc), predložená na vládu 30. júna 2010, hovorí:
V krízovom období od októbra 2008 až do júna 2010 sa prostredníctvom všetkých aktívnych opatrení na trhu práce, vrátane protikrízových opatrení, celkovo podporilo takmer 358 tisíc pracovných miest, resp. uchádzačov o zamestnanie, záujemcov o zamestnanie alebo zamestnancov v celkovej dohodnutej sume finančných prostriedkov vo výške 284,25 mil. eur.
Správa teda vo vzťahu k pracovným miestam hovorí o využití „aktívnych opatrení“, ktoré ich podporili, nie o „efektívnych opatreniach“ (efektívnosť v tomto zmysle správa nespomína). Na druhú stranu sa tam tiež uvádza:
„Nakoľko na prevažnú časť vládou SR prijatých protikrízových opatrení neboli vyčlenené finančné zdroje, nemalo ich plnenie dopad na rozpočet verejnej správy. Je však potrebné konštatovať, že tieto opatrenia mali prevažne formálny charakter a účinnosť ich plnenia na zmiernenie negatívnych dopadov krízy na hospodárstvo SR je otázna.“
Nevyjadruje sa však ani úplne negatívne. Záver správy znie:
„Hlavnými cieľmi pri prijímaní protikrízových opatrení bola eliminácia negatívnych dopadov na tvorbu HDP, ako aj podpora zamestnanosti, resp. eliminácia rastu nezamestnanosti. Účinnosť jednotlivých prijatých opatrení je možné posudzovať z niekoľkých hľadísk a takmer všetky protikrízové opatrenia sú časovo limitované a stratia svoju účinnosť koncom roku 2010.
Opatrenia boli porovnateľné s opatreniami prijímanými v iných členských štátoch EÚ a taktiež boli v súlade s Plánom hospodárskej obnovy Európy. Zároveň je možné podporiť názory viacerých členských štátoch EÚ, ako aj európskych inštitúcií, že v súčasnosti nie je vhodné pripravovať ďalšie opatrenia v súvislosti so zmiernením dopadov globálnej ekonomickej krízy.“