Je síce pravda, že technicky, štátny rozpočet v roku x nesúvisí s rozpočtom v roku x+1. Reálny dopad rozpočtu roku x na rozpočet nasledujúceho roku súvisí s formou deficitu/prebytku daného rozpočtu. Konkrétne, pokiaľ rozpočet trpí štrukturálnym deficitom, t.j. deficitom, kedy výdaje štátu prevyšujú príjmy štátu pri optimálnom výkone ekonomiky, tak nie je možné vytvoriť vyrovnaný rozpočet, bez toho aby sa zmenili zákony (platí to zvlášť v prípade, keď vyše 80% výdajov štátu štátu tvoria mandatórne výdavky-platy, sociálne dávky... ). Slovensko počas svojej samostatnej existencie nemalo vyrovnaný rozpočet a to napriek tomu, že HDP väčšinu času stúpalo, z čoho zjednodušene vyplýva, že Slovensko má štrukturálny deficit. To potvrdzuje napr. aj analytik INESS Radovan Ďuran.

Druhá skutočnosť, ktorá prepája rozpočty dvoch po sebe nasledujúcich rozpočtových období je dlhová služba štátu. Deficit jedného roku zvyšuje verejný dlh, ktorý je hradený emisiou dlhopisov, z ktorých je štát povinný vyplácať úroky veriteľom. Vyššia dlhová služba zaťažuje rozpočet nasledujúcich rokov a komplikuje jeho vyrovnávanie.