Výrok M. Šefčoviča hodnotíme ako nepravdivý, pretože ani HDP na obyvateľa vyjadreného paritou kúpnej sily, ani index ľudského rozvoja nenasvedčuje, že Slovensko rastie najrýchlejšie v rámci EÚ. Sú krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky.

Za indikátor životnej úrovne možno považovať HDP na obyvateľa vyjadrený v parite kúpnej sily. Tento indikátor používa aj Poštová banka na meranie životnej úrovne.

Eurostat vedie štatistiku HDP na obyvateľa vyjadrenú v parite kúpnej sily (PPS). Slovensko dosahuje (údaje za rok 2011) ôsmu najnižšiu paritu kúpnej sily spomedzi krajín EÚ. Od roku 2008 je rast životnej úrovne nulový a možno skôr hovoriť o stagnácií. 

Podiel parity kúpnej sily je v tomto prípade štatistiky Eurostat vyjadrený ako podiel priemeru z krajín EÚ, ktorý predstavuje 100%. Slovensko toto číslo od roku 2000 (50%) do roku 2011 (73%). Nárast za 11 rokov je teda o 23 percentuálnych bodov. Väčší nárast dosiahlo iba Luxembursko (o 27 p.b.) a Litva (o 26 p.b.). Zhodný výsledok ako Slovensko dosiahlo napríklad Rumunsko V tensnom závese sú Estónsko (o 22 p.b.) a Lotyšsko (22 p.b.). Podľa tohto kritéria teda nie je životná úroveň Slovákov najrýchlejšie rastúcou v EÚ.

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj parity kúpnej sily vo vybraných krajinách:

Ďalším možným kritériom je HDI (Human Development Index), ktorý je porovnávací údaj chudoby, gramotnosti, vzdelania, priemernej dĺžky života, pôrodnosti a ďalších faktorov štátov sveta vypracúvaný Organizáciou spojených národov (OSN). Štandardne sa používa na meranie potenciálnej sociálnej prosperity.

Najrýchlejší rast z pomedzi krajín EÚ z hľadiska HDI zaznamenalo v rokoch 2000 až 2010 Lotyšsko, ktoré sa posunulo z 0,74 bodu na 0,81 a Rumunsko z 0,71 na 0,77. Slovensko v tomto rebríčku vykazuje posun 0,5 bodu. Ani zohľadnením HDI nie je Slovensko najrýchlejšie sa rozvíjajúcou sa krajinou v celej EÚ. Za posledné štyri rok od 2007 rástlo Slovensko len o 0,1 bodu.

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj HDI vo vybraných krajinách: