Je pravdou, že údajné označovanie hlasovacích lístkov, informácie o ktorom nedávno unikli z generálnej prokuratúry na verejnosť, sa týkalo májovej voľby v ktorej Jozef Čentéš za generálneho prokurátora nekandidoval. Jediným kandidátom v tejto voľbe bol Dobroslav Trnka. Neskôr považoval sám seba za v tejto voľbe za právoplatne zvoleného, a to z dôvodu údajného nesprávneho spočítania hlasov a marenia tajnosti voľby - podal preto podnet na ústavný súd, ktorý tento podnet odmietol.

Podľa rozhodnutia Ústavného súdu z októbra 2011 na podnet zastupujúceho generálneho prokurátora Tichého bolo následné júnové zvolenie Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora právoplatné. Skupina 35 poslancov NRSR a prvý namestník generálneho prokurátora Ladislav Tichý podali na Ústavný súd sťažnosť k preskúmaniu ústavnosti tajnej voľby. Ústavný súd v tejto veci rozhodol 5. 10. 2011 a konštatoval nasledovné:

"Navrhovatelia v podaných (v podstate totožných, pozn.) návrhoch tvrdili, že napadnutými ustanoveniami bola ústavne nesúladným spôsobom zrušená predchádzajúca obligatórna tajná voľba"... (bod 2 odôvodnenia) generálneho prokurátora a niektorých ďaľších verejných činiteľov."

Týmto návrhom Ústavný súd nevyhovel a de facto v tomto rozhodnutí Ústavný súd konštatuje, že nebola pri prevedení tajnej voľby generálneho prokurátora, v ktorej bol zvolený Jozef Čentéš, porušená Ústava SR alebo Rokovací poriadok NRSR:

"12. Na strane druhej bolo v súvislosti s ostatnou tajnou voľbou kandidáta na funkciu generálneho prokurátora zo 17. júna 2011 tiež zdôrazňované, že táto voľba sa uskutočnila tajným spôsobom, čím malo byť a (aj) podľa názoru ústavného súdu materiálne bolo rešpektované ratio decidendi rozhodnutia ústavného súdu o pozastavení účinnosti z 15. júna 2011."

SME (5. októbra 2011): "Ústavný súd svojim rozhodnutím definitívne uzavrel kauzu, ktorá traumatizovala slovenskú politickú scénu od novembra minulého roku.