SMER-SD
Je pravda aj o tom, že naozaj kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií. Predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve.
Tvrdenie Dušana Čaploviča o hodnotení kvality slovenských učiteľov ako druhej po Chorvátsku, je zavádzajúce, keďže podľa štúdie spoločnosti McKinsey & Company (.PDF, graf na strane 15) je Slovensko druhé iba v porovnaní s krajinami s približne rovnakými a nižšími príspevkami do školstva na jedného študenta. V tejto skupine bolo Slovensko porovnávané iba s Chorvátskom, Bulharskom, Iránom, Ománom, Botswanou a Argentínou. Pri celkovom hodnotení je pred Slovenskom viac ako dvadsať krajín.
Ďalší výrok ministra školstva, že Slovensko vo veľkosti investícií do školstva predbieha Spojené štáty americké a ďalšie vyspelé krajiny, hodnotíme ako nepravdivý. USA investujú do školstva na jedného žiaka trojnásobne až štvornásobne viac než Slovensko. V rebríčku za Slovenskom nie je žiadna z vyspelých krajín Západnej Európy či Severnej Ameriky.
Tvrdenie Dušana Čaploviča (SMER-SD) je pravdepodobne interpretáciou grafu zo štúdie spoločnosti McKinsey & Company. Ten o Slovensku vypovedá dva fakty. Prvým je, že sa Slovensko radí medzi krajiny, ktoré do školstva investujú 2-3-tisíc dolárov na študenta, čo je tretí najnižší interval v grafe. Spomedzi krajín pohybujúcich sa v rovnakom intervale dosahuje Slovensko skutočne druhú najvyššiu efektivitu (a teda aj kvalitu) po Chorvátsku. Za Slovenskom zaostalo Bulharsko, Irán, Omán, Botswana a Argentína.
Dušan Čaplovič tvrdí, že „kvalita nášho učiteľa aj v tých ťažkých finančných podmienkach je hodnotená druhá v rebríčku po Chorvátsku, čo sa týka financií.“ Tento výrok by bol správny po doplnení faktu, že hodnotí kvalitu učiteľov v krajinách, ktorých príspevok do školstva je približne rovnaký, prípadne nižší, ako slovenský. Vo všeobecnosti je však výrok nepravdivý, kvalitnejšími učiteľmi disponujú podľa grafu napríklad Fínsko, Litva, Poľsko, Anglicko a ďalšie krajiny.
Druhým faktom je objektivizované porovnanie kvality školstva. Pri kvalitatívnom porovnaní, bez ohľadu na štátne investície, sa Slovensko s hodnotením 490 bodov zaraďuje ku krajinám s priemernou kvalitou školstva. Do rovnakej skupiny sa zaraďuje USA, v bodovom vyjadrení však USA dosahuje mierne vyššie hodnotenie, a to 498 bodov. USA spolu s Nórskom do školstva investujú najviac finančných prostriedkov zo všetkých krajín zahrnutých v štúdii, celkovo nad 10-tisíc dolárov.
Výrok Dušana Čaploviča, že „predbiehame Spojené štáty americké a vyspelejšie krajiny, čo sa týka financií vložených na jedného učiteľa alebo na jedného žiaka v regionálnom školstve,“ je teda možné hodnotiť ako nepravdivý. Z grafu totiž jednoznačne vyplýva, že USA prispievajú na žiaka trikrát až štyrikrát vyššou sumou ako Slovensko (USA – 10-tisíc dolárov, Slovensko – 2-3-tisíc dolárov). Podľa grafu Slovensko nepredbieha výškou financií investovanou do školstva žiadnu vyspelú krajinu západného sveta.