Systém rovnej dane môže mať rôzne podoby. Veľmi zjednodušene ide o systémy kde vždy platí rovnaká daňová sadzba kategórie odvádzateľov dane. Napríklad môže ísť o systém, kde platí rovnaká "rovná" daň pre kategóriu fyzických osôb a iná rovná sadzba pre kategóriu právnických osôb (napríklad Lotyšsko - 25% pre FO a 15% pre PO; Litva - 24% pre FO a 15 % pre PO). Taktiež môže ísť o systém kde je rovnaká daňová sadzba uplatňovaná na dane z príjmov fyzických i právnických osôb (Estónsko 23%, Ukrajina 13%, Srbsko 14%, Rumunsko 16%, Gruzínsko 12%, etc.). Slovensko bolo zvláštnym prípadom tzv. "true flat tax", kde bola daň z príjmu, zisku i DPH nastavená na rovnakú hodnotu 19% (v predchádzajúcich prípadoch mohla byť DPH "rovná" (tzn. rovnaká pre všetky výrobky) no inej hodnoty než daň z príjmu a zisku, alebo i "progresívna" (tzn. zdanenie DPH iným percentom pre rôzne druhy tovarov a služieb)). V súčasnosti už ani na Slovensku kvôli zmenám v DPH neplatí "true flat tax".

I keby sme od tohto odhliadli, komparovať rôzne ekonomické systémy iba na základe jediného ukazovateľa a poukazovať pritom na iný by bolo neodpustiteľnou metodologickou chybou. Je nemožné zadefinovať si množinu všetkých krajín s rovnou daňou, odhliadnuť od všetkých ostatných makro i mikroekonomických ukazovateľov, podmienok miestneho hospodárstva, geografických determinantov, miery zapojenia do medzinárodného obchodu, atď. atď., a na základe porovnania rastu či klesania zamestnanosti v týchto krajinách vyniesť rozsudok nad rovnou daňou a jej vplyvom na zamestnanosť.

Skúsme na napriek všetkému vyslovenému povzniesť nad toto zavádzajúce zjednodušovanie a pozrime sa na údaje o zamestnanosti, ktoré uvádza štatistický úrad: vidíme, že zamestnanosť sa od roku 2001 (najstaršie údaje voľne dostupné na stránkach štatistického úradu) zvyšuje a nezamestnanosť znižuje, pričom tempo znižovania/zvyšovania síce po roku 2004 mierne stúplo, no proces sa v roku 2008 obrátil. 

nemôžeme teda vylúčiť, že rovná daň mohla mať na tieto ukazovatele vplyv, no prinajmenšom to naznačuje, že celý problém je omnoho komplexnejší a zložitejší, než sa snaží podsunúť poslanec Štefanec. 

Z vyššie uvedených dôvodov sme sa preto rozhodli výrok označiť za zavádzajúci.