Pomoc Grécku sa od roku 2010 uskutočňovala niekoľkými spôsobmi. Jednotlivé výpočty celkového objemu pomoci sa môžu rôzniť v závislosti od toho, čo považujeme za finančnú pomoc. V zásade sa média zhodujú na tom, že išlo o formu bilaterálnej pomoci, pomoci prostredníctvom nákupov dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), pomoc vo forme čerpania z eurovalu i prostredníctvom odpisu dlhov súkromného sektora.


- máj 2010 – Ministri financií rozhodli o poskytnutí pomoci Grécku vo forme bilaterálnych pôžičiek v objeme 110 miliárd eur. (euractiv.sk)

- z celkového eurovalu Gréci odčerpali 103,7 miliardy eur (sme.sk), podľa R. Sulíka 73+172,7 miliárd eu, podľa NY times 130 miliárd eur

- neoficiálne nákupy gréckych dlhopisov Európskou centrálnou bankou (ECB), ktorá chcela Grékom pomôcť v hodnote 43 miliárd eur (sme.sk)

- Finančný sektor chce k stabilite Grécka prispieť sumou 37 miliárd eur pri zohľadnení nákladov na zníženie úverového rizika na obdobie 2011-2014. Súkromní investori navyše na spätné odkúpenie dlhov prispejú 12,6 miliardy eur, čím sa v tomto období príspevok súkromného sektora zaokrúhli na sumu 50 miliárd eur. Postupne by účasť privátneho sektora mala do roku 2019 dosiahnuť 106 miliárd eur  (euractiv.sk)

Výrok preto hodnotíme ako neoveriteľný.