Jednotlivé časti výroku Jozefa Kollára sú pravdivé, avšak nesúvisia spolu tak ako to hovorí J. Kollár. Preto ho hodnotíme ako zavádzajúci. Vyžaduje si to však analýzu a vysvetlenie. 

Súkromná Devín banka skrachovala 24. augusta 2001. Národná banka Slovenska na ňu uvalila nútenú správu po tom, čo sa plán ozdravenia banky, vypracovaný jej manažmentom, ukázal ako podvrh. Náhrady za nedostupné vklady sa začali vyplácať Slovenskou sporiteľňou a.s. 5. novembra 2001.

Fond ochrany vkladov (FOV) bol zriadený zákonom NR SR č. 118/1996 Z. z.(.pdf) Zo zákona je poverený zabezpečovaním a výkonom činností súvisiacich s ochranou vkladov fyzických osôb a zákonom vymedzených právnických osôb, uložených v bankách a pobočkách zahraničných bánk.
FOV skutočne násobne zvýšil poistenie za vklady v rámci legislatívy upravujúcej bankový dohľad Národnej banky Slovenska (NBS). Slovenskí vkladatelia mali do konca júna roku 2002 nárok na vyplatenie 30-násobku priemernej mesačnej mzdy z vkladov (370-tis. Sk), ktoré im insolventná banka nebola schopná vyplatiť. Podľa novej legislatívy upravujúcej bankové vklady sa od začiatku júla 2002 hranica zvýšila na 40-násobok ( 500-tis. Sk). Ťažiskové bankové zákony schválila Národná rada SR ešte v roku 2001. Úloha zákonov však bolo predovšetkým zosúladenie s požiadavkami EÚ, neboli teda reakciou na pád Devín banky.

V neposlednom rade, je pravdou, že 26. novembra 2002 skutočne banky (VÚB, Tatra banka aj Slovenská sporiteľna, pozn.) znížili úrokové sadzby pre vybrané vkladové produkty a reagovali tak na zníženie kľúčových úrokových sadzieb Národnou bankou Slovenska. Je však dôležité dodať, že NBS pôvodne neznížila úroky kvôli tomu, že FOV násobne zvýšil poistenie za vklady. Urobila tak, aby ako píše SME: "zabrzdila špekulatívnych obchodníkov, ktorí si obľúbili korunu preto, že bola úročená lepšie ako zahraničné meny". NBS preto rast kurzu slovenskej koruny zastavila znížením úrokových sadzieb, ktoré sa prejavili poklesom úročenia vkladov aj úverov v bankách.