Daniel Krajcer
SKOK!
SaS zásadne sa vyjadrila ku gréckej pôžičke v roku 2010, slovo sme dodržali a na základe nášho postoja ta pôžička nebola nakoniec pre Grécko schválená.
Daniel Krajcer, Mikuláš Dzurinda, Ján Figel, Marek Madaric - 27.02.2012
SaS sa netají svojím dlhodobým odmietaním pôžičkám Grécku. Napriek tomu však strana súhlasila s účasťou Slovenska v tzv. dočasnom eurovale (Európskom fonde finančnej stability) v sume 440 mld. eur (s garanciou 4,5 mld. eur). Predseda Richard Sulík vtedy povedal: "Budeme s našou účasťou súhlasiť, nechceme brzdiť celú EÚ. Náš názor na vecnú stránku je ale iný. Nemyslíme si, že je to dobrá vec, ale vnímame politické reálie a budeme za tento návrh hlasovať", cituje lídra strany SaS Richarda Sulíka agentúra TASR.
Národná rada SR následne odmietla pomoc Grécku ako jediná krajina eurozóny, keď za hlasovala drvivá väčšina poslancov - až 140 z prítomných 142. Za hlasovali aj všetci poslanci za SaS.
Situácia sa zmenila, keď ministri financií eurozóny dohodli v polovici mája 2011 zvýšenie štátnych garancií v EFSF (tzv. navýšenie prvého eurovalu, pozn.). 23. júna minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) a predstavitelia strany Sloboda a Solidarita na rokovaní vlády nepodporili toto zvýšenie eurovalu a odmietli aj vytvorenie nového Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). Aj napriek opakovaným pokusom prijať dohodu ohľadne nového eurovalu, 11. októbra 2011 zaň SaS nehlasovala. Rozšírenie eurovalu bolo následne schválené s pomocou hlasov poslancov za Smer.
Výrok Daniela Krajcera hodnotíme ako pravdivý, keďže odmietavý postoj SaS voči pôžičke Grécku je dlhodobo známy. Je však potrebné podotknúť, že pri priamom hlasovaní o pôžičke Grécku za návrh hlasovali prakticky všetci poslanci, a teda SaS nebola rozhodujúcou silou, ktorá zapríčinila odmietnutie. Pri hlasovaní o rozšírení eurovalu sa zase nehlasovalo o pôžičke Grécku, ale o úpravu finančného mechanizmu. Tento mechanizmus je však úzko spojený práve s touto pôžičkou.
Dátum zverejnenia analýzy: 26.02.2012