DEMAGÓG - Factcheck politických diskusií

Posilní ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení.

Sluby 2. vlády R. Fica - 19.10.2015
Pravda

Zákon NR SR  č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnnosti upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podaní. Sľub hodnotíme ako splnený.

Zákon bol schválený 16. októbra 2014 s platnosťou od januára 2015. Upravuje ochranu oznamovateľov nielen korupcie, ale aj ďalšej protispoločenskej činnosti pred prípadnými postihmi zamestnávateľov.
Umožnil širšie pokrytie definície protispoločenskej činnosti, ktoré zahŕňa nielen korupciu a určenú trestnú činnosť, ale aj vybrané trestné činy a správne delikty (definované ako závažná protispoločenská činnosť), inú protispoločenskú činnosť a v rámci nej napríklad aj nehospodárne či neetické konanie.

Čo sa týka ochrany oznamovateľov, poskytuje sa v niekoľkých rovinách v závislosti od toho, či oznámenie urobí smerom navonok vo forme trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte alebo či podnet podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci navrhovaného vnútorného systému. Takisto môže ísť buď o preventívnu ochranu alebo následné ochranné opatrenia.

Zákon taktiež ukladá povinnosť zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú aspoň 50 osôb vytvoriť firemný protikorupčný systém na prijímanie, prešetrovanie a riešenie podnetov zamestnancov, ktorí oznámili poverenému subjektu korupčnú, príp. inú protizákonnú činnosť, o ktorej sa dozvedeli v rámci pracovnoprávneho pomeru. Zákon presne špecifikuje viaceré charakteristické znaky, ktoré má firemný protikorupčný systém spĺňať.

V novembri 2015 Transparency International Slovensko (TIS) uviedlo, že prijatý zákon nezabezpečil dostatočne ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti:

"Pracovníci TIS kontaktovali krajské inšpektoráty práce s fiktívnymi prípadmi postihnutia oznamovateľov. Podľa analytičky TIS Zuzany Dančíkovej do siedmich dní odpovedal TIS na podnet len jeden krajský inšpektorát. Ďalších šesť odpovedalo do 14 dní a dva po lehote 14 dní až na telefonický kontakt. Zamestnanec má podľa TIS pritom len sedem dní na to, aby sa v prípade prepustenia obrátil na inšpektorát...Väčšina inšpektorátov podľa nej navyše nezaslala pracovníkom TIS ani všetky potrebné informácie, napríklad odkazy na bezplatnú právnu pomoc alebo neziskové organizácie." (SITA)

Dátum zverejnenia analýzy: 15.02.2016
success
error