Posilní ochranu oznamovateľov korupčného správania, a to aj prijatím nových legislatívnych opatrení.
Zákon NR SR č. 307/2014 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnnosti upravuje
ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti a povinnosti zamestnávateľov pri
prijímaní a vybavovaní takýchto podaní. Sľub hodnotíme ako splnený.
Zákon bol schválený 16. októbra 2014 s platnosťou od januára 2015. Upravuje ochranu oznamovateľov nielen korupcie, ale aj ďalšej
protispoločenskej činnosti pred prípadnými postihmi zamestnávateľov.
Umožnil širšie pokrytie definície protispoločenskej činnosti, ktoré zahŕňa nielen korupciu a určenú trestnú činnosť, ale aj vybrané trestné činy a správne delikty (definované ako
závažná protispoločenská činnosť), inú protispoločenskú činnosť a
v rámci nej napríklad aj nehospodárne či neetické konanie.
Čo sa týka ochrany oznamovateľov, poskytuje sa v niekoľkých rovinách
v závislosti od toho, či oznámenie urobí smerom navonok vo forme
trestného oznámenia alebo podnetu na začatie konania o správnom delikte
alebo či podnet podal smerom dovnútra zamestnávateľa v rámci
navrhovaného vnútorného systému. Takisto môže ísť buď o preventívnu
ochranu alebo následné ochranné opatrenia.
Zákon taktiež ukladá povinnosť zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú aspoň 50 osôb vytvoriť firemný protikorupčný systém na prijímanie, prešetrovanie a riešenie podnetov zamestnancov, ktorí
oznámili poverenému subjektu korupčnú, príp. inú protizákonnú činnosť,
o ktorej sa dozvedeli v rámci pracovnoprávneho pomeru. Zákon presne
špecifikuje viaceré charakteristické znaky, ktoré má firemný
protikorupčný systém spĺňať.
V novembri 2015 Transparency International Slovensko (TIS) uviedlo, že prijatý zákon nezabezpečil dostatočne ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti:
"Pracovníci TIS kontaktovali krajské inšpektoráty práce s fiktívnymi
prípadmi postihnutia oznamovateľov. Podľa analytičky TIS Zuzany
Dančíkovej do siedmich dní odpovedal TIS na podnet len jeden krajský
inšpektorát. Ďalších šesť odpovedalo do 14 dní a dva po lehote 14 dní až
na telefonický kontakt. Zamestnanec má podľa TIS pritom len sedem dní
na to, aby sa v prípade prepustenia obrátil na inšpektorát...Väčšina inšpektorátov podľa nej navyše nezaslala pracovníkom TIS ani
všetky potrebné informácie, napríklad odkazy na bezplatnú právnu pomoc
alebo neziskové organizácie." (SITA)