(Vláda, pozn.) prijme opatrenia, ktoré prispejú k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov.
Po nástupe novej vlády bola prijatá novela zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Táto novela sa však nevenovala konkrétne činnosti súdov. Toto predsavzatie vlády hodnotíme ako nesplnené.
Na 8. schôdze, dňa 18. októbra 2012 bol v parlamente schválený Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií). Zákon schválili v treťom čítaní a nadobudol účinnosť 1. decembra 2012. Pri hlasovaní z 144 prítomných poslancov 85 hlasovalo za, 59 sa zdržalo hlasovania. Všetci prítomní poslanci za SMER-SD hlasovali za prijatie, z opozičných poslancov za schválenie nárvhu hlasovali Lucia Žitňanská a Daniel Krajcer.
Týmto zákonom (.rtf) sa menil a dopĺňal zákon z roku 2000 o slobodnom prístupe k informáciám. Neobsahuje ustanovenia venujúce sa vyslovene súdom a informovanosti verejnosti o činnosti súdoch. Orgány, organizácie a inštitúcie, ktoré sú povinné zverejňovať
informácie (dobrovoľne alebo na žiadosť) sú tzv. povinné osoby. Medzi
tie povinné osoby patria aj štátne orgány ako sú súdy, alebo Generálna
prokuratúra. Povinné osoby musia o svojej činnosti referovať v
"primeranej" hĺbke. Existujú samozrejme aj informácie, ktoré nemôžu byť
sprístupnené. Zákon z roku 2000 hovorí o tom, že informácie sú
neprístupné vtedy, ak záujem jednotlivca alebo spoločnosti na ich
utajení je väčší ako záujem verejnosti na ich sprístupnení (napr. ak
daná informácia je označená za daňové, obchodné, štátne, služobné,
bankové tajomstvo). Ďalej, ako píše Peter Wilfling v dokumente Zákon o slobodnom prístupe k informáciám, Komentár, Problémy z praxe, Rozhodnutia súdov (.pdf) vydané organizáciou Via Iuris v roku 2012:
"Okrem
vymedzenia informácií, ktoré sa nesprístupňujú, je v niektorých
ustanoveniach zákona o slobode informácií zakotvený aj princíp
prevažujúceho verejného záujmu. Zákon vymedzuje určité situácie
(výnimky), kedy je vo verejnom záujme potrebné sprístupniť aj
informácie, ktoré sú inak podľa zákona chránené. Ide konkrétne o [...]
•
výnimku z ochrany informácií o rozhodovacej činnosti súdu alebo orgánu
činného v trestnom konaní - § 11 ods. 1 písm. d) (nemožnosť utajenia
napríklad rozhodnutí súdov, rozhodnutí prokuratúry alebo niektorých rozhodnutí policajta);
• výnimku z ochrany informácií o zmierovacom, arbitrážnom alebo rozhodcovskom konaní -
§ 11 ods. 1 písm. e) (nemožnosť utajenia informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania)." (.pdf, s. 50)
Je však ale pravdou, že pre súdy existujú aj osobitné predpisy, ktoré presnejšie určujú postup pri zverejňovaní informácií:
"Informácie z oblasti súdneho konania alebo trestného stíhania sú
sprístupňované na základe osobitných predpisov (občianskeho súdneho
poriadku, resp. trestného poriadku)." (zdroj)
Novela zákona z roku 2012 nepriniesla väčšiu transparentnosť na súdoch, preto Transparency International Slovakia v roku 2013 spustil web otvorenesudy.sk, ako nástroj k zlepšeniu informovanosti verejnosti:
"Hlavným cieľom projektu je zvýšiť prístup verejnosti k informáciám o činnosti súdov a sudcov ako aj prispieť k eliminácii paušalizujúcich tvrdení typu “všetci sudcovia sú skorumpovaní” . [...] Súdnictvo našu pozornosť potrebuje – podľa posledného prieskumu verejnej mienky Eurobarometer, len 29% opýtaných verilo slovenským sudcom. Toto číslo je obdobné v mnohých krajinách s nízkou kvalitou demokracie. Napriek tomu faktom ostáva, že sudcovia sa musia verejnosti zodpovedať menej ako politici alebo zamestnanci v štátnej správe – obzvlášť kvôli obmedzeniam infozákona v prípade ochrany osobných údajov alebo obmedzeniam vyplývajúcich z prezumpcie neviny."
(zdroj: www.transparency.sk)
Kým Štefan Harabin, toho času predseda Najvyššieho súdu, projekt Otvorené súdy kritizoval, ministerstvo spravodlivosti vyjadril podporu aktivitám (aj danému projektu), ktoré pomôžu s informovanosťou verejnosti. Situácia sa od roku 2013 veľmi nemenila, keďže v júni 2015, kedy prezident Andrej Kiska predniesol svoju správu o stave republiky v parlamente, vyjadroval sa aj k situácií v súdnictve:
"Súdnictvo, prokuratúra i polícia potrebujú zaviesť do svojej činnosti taký štýl riadenia a také systémové opatrenia, ktoré zvýšia ich dôveryhodnosť v spoločnosti.
Alarmujúco nízku dôveru spoločnosti majú dlhodobo súdy. Činnosť súdnej moci bola nevhodne spolitizovaná. [...]
Akýkoľvek návrh, ktorý podporí zmeny v slovenskej justícii, treba uvítať. Problémy, ktoré sa nakopili v justícii, neznesú odklad. Ich neriešenie traumatizuje slovenskú spoločnosť a podkopáva vieru občana v schopnosť štátu nielen deklarovať, ale aj reálne zabezpečovať jeho práva." (zdroj: dennikn.sk)
Na základe týchto zistení tvrdíme, že vláde sa nepodarili prijať opatrenia k zvýšeniu informovanosti verejnosti o činnosti súdov počas štyroch rokov vlády. Novela, ktorá mala upravovať prístup k informácií verejnosti situáciu nezlepšila. Preto tento svoj sľub vláda nesplnila.