V nadväznosti na toto opatrenie z programových téz Smeru-SD na roky 2012-2016 vláda prijala Akčný plán boja proti daňovým podvodom na roky 2012 – 2016, v ktorom navrhuje sériu legislatívnych a podzákonných zmien rozdelených podľa právneho odvetvia (daňové, obchodné, trestné, finančné právo). Mnohé z týchto opatrení boli v zmysle zmeny hmotných inštitútov zrealizované a niektoré výsledky výberu daní zaznamenali zlepšenie. Zároveň však pretrváva problematický stav v oblasti trestného práva, pretože súčasný stav umožňuje vyhnúť sa trestu za krátenie dane, hoci je považované za trestný čin. Nedošlo teda k efektívnemu prepojeniu procesných právnych inštitútov, hoci isté úpravy sa plánujú ešte do konca volebného obdobia. Plnenie tohto sľubu preto ešte stále prebieha, a tak ho hodnotíme ako čiastočne splnený.

V priebehu volebného obdobia 2012 – 2016 boli viackrát zverejnené informácie o (očakávanom) zlepšení výberu daní, osobitne v rokoch 2014 a 2015. V dlhodobom horizonte však dopad týchto úspechov nie je jednoznačný, keďže Európska komisia poukázala na pretrvávajúce nedostatky, ktoré sa v dôsledku demografických zmien môžu prehlbovať. Inak povedané, Slovensko sa síce v tomto indikátore zlepšilo, ale stále zaostáva za európskym priemerom.

Je pravda, že Ministerstvo financií SR bolo v tejto oblasti aktívne v podobe zavedenia opatrení verejnosti známych ako „Daňová kobra“ či „bločková lotéria“. Kľúčové zmeny sú však ešte len v príprave: sem patria, napríklad, „zavedenie systému zasielania automatických notifikácií daňovým dlžníkom a zverejňovanie daňových dlžníkov na portáli Finančnej správy,“ „zriadenie registra rizikových daňových subjektov“ či „Prehodnotenie skutkových podstát „daňových trestných činov“ vrátane zodpovednosti za trestné činy.“ Práve súčasný stav, pri ktorom existuje inštitút účinnej ľútosti pri daňových trestných činoch, ktorý umožňuje viny sa zbaviť vyplatením príslušnej sumy a sankcie bez využitia nástrojov trestného práva, je kritizovaný (napr. Denník N, Právne listy).

Začiatkom roka 2016 boli zverejnené informácie o ďalších opatreniach realizovaných v rámci spomínaného Akčného plánu, avšak aj v tomto prípade sa objavila kritika poukazujúca na ich nesystémovosť; napríklad, podľa daňového a účtovného poradcu M. Tužinského "Z hľadiska zmien týkajúcich sa dane z príjmov nemožno vôbec hovoriť o systémových zmenách. Všetky – nech sa týkajú zdaňovania právnických alebo fyzických osôb – sú skôr účelové. (...) Chladnokrvne totiž zvyšujú daňové zaťaženie, či už priamo, alebo nepriamo. Zákon o dani z príjmov sa dlhodobo zneužíva na zabezpečenie zvýšeného výberu dane do štátneho rozpočtu."

28. januára SR podpísala multilateriálnu zmluvu s ďalšími 34 krajinami, ktorá má najmä prispievať k efektívnej výmene informácií o potenciálnych nelegálnych finančných tokoch medzi zapojenými krajinami.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že hoci vláda v tejto oblasti opatrenia podniká, najmä prepojenie trestnoprávnych inštitútov je problematické a podľa všetkého neefektívne pri snahe o odstraňovanie daňových podvodov. Stále sa preto pracuje na ďalších opatreniach, ktoré tieto ciele majú dosiahnuť.