Ak dôchodcami chápeme poberateľov starobného dôchodku, tak priemerná výška dôchodku dosahuje 409, 27 €. Oproti tomu, nositelia štatútu azylanta môžu, tak ako ostatní občania Slovenskej republiky, žiadať o dávky v hmotnej núdzi zabezpečujúce základné životné minimum. Dávka v hmotnej núdzi na mesiac činí pre jednu osobu  61,60 €, pričom existuje možnosť získať ďalšie dávky zo systému sociálnej pomoci (napr. príspevok na bývanie) na zabezpečenie základných životných potrieb. Oproti poistnej dávky starobného dôchodku, na ktorý má jedinec nárok v prípade, že prispieval do systému sociálneho poistenia, je nárok na dávku v hmotnej núdzi testovaný nedostatočnou schopnosťou zabezpečiť si príjem. Vychádzame z predpokladu, že azylanti nemajú dostatok financií a bude pre nich obtiažnejšie sa zaradiť na pracovnom trhu, takže sa stávajú častejšie poberateľmi dávok v hmotnej núdzi. Na uľahčenie procesu začlenenia nielen na trhu práce, ale taktiež do spoločnosti  sú azylanti zaradený do integračného procesu trvajúceho približne pol roka. Azylantom je poskytnutý jednorázový finančný príspevok  1, 5 násobku životného minima , tj. 297, 14 €. Podľa portálu projustice.sk s modelovými údajmi o nákladoch na jedného azylanta poskytnuté Migračným úradom sa základné úhrady na integračný proces pohybujú až na 2 150 €.Výrok je hodnotený ako zavádzajúci, je síce pravda, že suma vyčlenená na jednorázovo vyplatený integračný proces je rádovo vyššia ako priemerná suma starobného dôchodku na Slovensku, avšak cieľom jednotlivých nákladov pre azylantov je zabezpečenie začlenenia na pracovnom trhu, tj. finančnej samostatnosti azylantov.Taktiež objem nákladov spojených s utečencami je neporovnatelne nížší s objemom financií vyplácaných v rámci starobného dôchodkového poistenia, ktoré poberá 1, 3 milióna obyvateľov. Naviac, suma vzťahujúca sa k výške starobného dôchodku ilustruje iba finančnú časť poistnej dávky a neodzrkadľuje komplexnú starostlivosť sociálneho štátu o dôchodcu ak by sa dostal do krízovej situácie podobne ako to je u utečencov. To znamená, že nie je relevantné porovnávať celkové náklady na riešenie komplexnej krízovej situácie utečenca ( finančné dávky, financovanie služieb na integráciu apod.) a poistnú dávku poberateľa starobného dôchodku bez ďalších nákladov podporných mechanizmov sociálneho štátu, ktoré by dôchodcovia využívajú v krízových situáciach (opatrovateľská služba apod.). V nasledujúcich častiach bude detailnejšie predstavená argumentácia týkajúca sa výšky príspevkov na strane zmienených dôchodcov, a potom na strane žiadateľov o azyl a azylantov.

Na Slovensku existuje niekoľko druhov dôchodkov (starobný, predčasný starobný, invalidný, vdovský/vdovecký, sirotský), pričom najčastejšie vyplácaný je práve starobný dôchodok. Počet poberateľov starobného dôchodku dosiahol k 31. augustu 1, 35 milióna. Dôchodky sú poistné dávky, to znamená, že nárok na vyplácanie vzniká po istej dobe prispievania do sociálneho systému štátu (i keď existujú isté výnimky, napr. nárok na sirotský dôchodok môže byť uplatnený aj v prípade ak rodič, či osvojiteľ nezaopatreného dieťaťa zomrel pri výkone povolania bez ohľadu na to koľko rokov prispieval do poistného systému). Výška dôchodku zohľadňuje počet rokov prispievania do systému sociálneho zabezpečenia, tak ako mzdový základ poberateľa dávky. Ako už bolo zmienené, priemerná výška starobného dôchodku činila k 31. 8. 409, 27 €. Za posledný rok predstavoval pomer priemernej výšky vyplácaného starobného dôchodku na jednu osobu a priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR brutto 47 %. Treba však mať na pamäti, že pomer je definovaný ako vzťah medzi hrubou mzdou, ktorá činila v roku 2014 858,00 €, pričom priemerná čistá mzda činila za to isté obdobie 665 €. To znamená, že pomer je počítaný z peňazí, ktoré poberatelia dôchodkov dostávajú, zatiaľ čo pomerná strana priemerných príjmov počíta s príjmami ešte pred zdanením a odvodmi.

Azylanti, teda utečenci, do slovenského systému sociálneho poistenia neprispievali a v prípade, že im je priznaný štatút azylanta a nemajú dostatok svojich finančných prostriedkov sa stávajú súčasťou  systému sociálnej pomoci určenej pre ľudí pod hranicou životného minima. V minulom roku bolo na Slovensku 130 žiadateľov o azyl, pričom ani jednému nebol priznaný štatút azylanta. Žiadateľ o azyl je povinný podliehať úkonom na zistenie majetkových a finančných pomerov. V prípade, že azylant má dostatočné finančné krytie podiela sa, alebo spolupodiela sa na pobyte v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku alebo na výdavkoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (podľa § 23 Z.z. 408/2002 Zákon o azyle). V integračnom, alebo azylovom zariadení sa žiadateľom poskytuje vreckové vo výške 43 centov za deň, ubytovanie a strava. Podľa vyššie zmienených nákladov s údajmi z Migračného údaju sa základné náklady pohybujú na 2 000 €. Podľa expertov denníka SME dosahujú celkové náklady v rámci integračného procesu 1 500 € na utečenca. V prípade pridelenia statusu azylanta na Slovensku sa azylant zaraďuje do systému sociálnej starostlivosti na Slovensku. To znamená, že existuje nárok na dávky v hmotnej núdzi. Výška dávky v hmotnej núdzi je u jednotlivca 61,60 € na osobu za mesiac. Systém dávok v hmotnej núdzi vytvára ochrannú sieť pre zabezpečenie základných životných podmienok, takže azylantovi môže byť poskytnutý príspevok na bývanie (55,80 € pre jednočlennú domácnosť) , či príspevok na nezaopatrené dieťa (činí 17,50 € mesačne).

Zatiaľ čo utečenci sa po udelení azylu stávajú súčasťou medzinárodnej ochrany, štát zabezpečuje vytvorenie základných životných podmienok a nástroje začlenenia do spoločnosti, tak poberatelia starobného dôchodku dostávajú výšku dôchodkov odzrkadľujúcich ich prispievanie do sociálneho systému. Čo sa týka jednorázovej podpory pre azylantov tá je rádovo vyššia ako priemerný starobný dôchodok. Pripomeňme, že azylant uteká pred prenasledovaním a stáva sa objektom medzinárodnej ochrany, ktorú mi v danom prípade poskytuje Slovenská republika, aj keď sa nejedná o občana Slovenskej republiky. Občania Slovenskej republiky (alebo obecne Európskej únie) majú nárok na podporu zo strany štátu v prípade životnej situácie, ktorá to vyžaduje. Ide napr. o poskytovanie dávok v rámci systému štátnej podpory (prídavok na dieťa, príspevok na pohreb…) , či poskytovanie sociálnych služieb (útulok, domov na polceste, domáca opatrovateľská služba…). Ako vyplýva z vyššie uvedených argumentov, porovnávajú sa dva rozličné mechanizmy. Jeden mechanizmus rieši krízovú situáciu človeka, kedy bez ohľadu na občianstvo v rámci medzinárodnej solidarity vytvára sociálny štát priestor na ľudskú dôstojnosť v inom socio-kultúrnom prostredí a ďalší mechanizmus sociálneho štátu, ktorý je vytvorený pre občanov domovského štátu (príp. EÚ) na čelenie rizík spojených so životným cyklom.