Nie len vrámci súčasnej utečeneckej situácie je solidarita vrámci slovenskej politiky vnímaná ako dobrovoľný altruistický počin. Európska únia však zdôrazňuje, že skutočný význam solidarity leží vo vzájomnej pomoci v dobe, keď je táto pomoc potrebná a nie len vtedy, keď sa k tomu člen danej komunity rozhodne pristúpiť dobrovoľne. Solidarita vrámci EÚ preto skutočne znamená, že členské štáty majú vzájomnú povinnosť pomáhať si s riešením svojich problémov. V zmysle solidarity preto nie je nepochopiteľné od Slovenska očakávať, aby prispelo k spoločnému zvládnutiu súčasnej situácie väčším dielom než len prijatím pár stoviek utečencov kresťanského pôvodu. Toto tvrdenie preto hodnotíme ako pradivé.

Solidarita medzi členskými štátmi EÚ je jedným zo základných cieľov EÚ. Od Lisabonskej zmluvy je jedným z oblastí kde sa princíp solidarity aplikuje práve azylová politika. Lisabonská zmluva konkrétne uvádza:

“the policies of the Union in the field of borders management, asylum and immigration [Articles 77 to 79] shall be governed by the principle of solidarity and fair sharing of responsibility, including its financial implications, between the member states” when such measures are necessary”.

Samotná Angela Merkelová spája pojem solidarity s povinnosťou vzájomnej spolupráce: "Potrebujeme v Európe solidaritu (...). Potrebujeme záväznú dohodu o záväznom prerozdelení utečencov medzi členské štáty. Ak to zvládneme dobre a kreatívne, budeme z toho môcť len profitovať."

Rovnakej vzájomnosti sa dovoláva aj Európsky komisár Avramopoulos: "V duchu veľkej solidarity sme odhodlaný dať do chodu tento komplexný prístup (povinných kvót, pozn.), ktorý významne zlepší reguláciu migrácie v Európe. Úprimne preto dúfam, že členské štáty si splnia svoju časť úlohy a spravia tak tento program skutočnosťou."

Od Slovenska sa nepožaduje, aby spravilo vrámci svojich možností viac než iné krajiny. "Premiestnenie (utečencov, pozn.) bude vykonané na základe povinnej prerozdeľovacej rovnice, ktorá využíva objektívne a merateľné kritériá (40% veľkosti populácie, 40% HDP, 10% priemerného počtu predošlých žiadostí o azyl, 10% mieri nezamestnanosti)."

V tom istom dokumente je zakomponovaná aj dočasná doložka solidarity, ktorá stanovuje, že "ak sa z objektívnych dôvodov, akými je napríklad prírodná katastrofa, členský štát nemôže podieľať úplne či čiastočne na tejto relokácii, bude musieť finančne prispieť do európskeho rozpočtu čiastkou 0.002% svojho HDP. "

Podľa tejto rovnice by malo Slovensko "na základe kvót do roka prijať 802 utečencov a v prípade nutnosti ďalších 656. Štát dostane 6 000 EUR na jedného utečenca", informoval Denník N. Slovensko je na ôsmej najnižšej priečke spomedzi 28 členských krajín, pričom predbehlo iba krajiny s omnoho nižšou populáciou.